Nesúťažíme o nabrúsenejšiu sekeru

Minulotýždňový komentár Petra Schutza („SDKÚ vo vodách Smeru“), ale aj vyjadrenia niektorých ďalších politikov a komentátorov v ostatnom čase vytvárajú dojem, že SDKÚ-DS sa pod volebným líderstvom Ivety Radičovej posunie smerom k sociálnemu populizmu rozdávania na maďarský spôsob, aký musí skončiť štátnym bankrotom. Jednoducho povedané – je to rovnaký nezmysel, ako hovoriť matke, ktorá každý deň nezderie syna, že ho rozmaznáva.

V prvom rade treba zdôrazniť, že SDKÚ-DS pred voľbami nepôjde len o sociálne témy. Program strany bude postavený minimálne na troch pilieroch. Jedným z nich bude podpora strednej vrstvy, najmä pracujúcich rodín. Rovnocenne k nemu však SDKÚ-DS rozpracúva tému oživenia ekonomiky s dôrazom na zamestnanosť a modernizáciu krajiny. Do tretice sa chceme sústrediť na zmenu povahy štátu na otvorený, fungujúci a neskorumpovaný.

Ešte dôležitejšie je zdôrazniť, že bojovať za dôstojnejší život pre ľudí neznamená premrhať budúcnosť Slovenska. Napríklad vo veľmi liberálnom a úspešnom Chile dokázala demokratická vláda už 20 rokov úspešne kombinovať podporu ekonomického rastu s postupným rozširovaním sociálneho štandardu, čím dostala Chile na prvé miesto životnej úrovne v Latinskej Amerike. Nemusíme však cestovať cez polovicu zemegule, aby sme našli príklady krokov, ktoré nezbankrotujú štát, ale zlepšujú životy a budujú Slovensku budúcnosť. V roku 2004 ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny zobralo časť peňazí predtým používaných na sociálne dávky a začala ich deťom z tých istých chudobných rodín dávať cez jedlo, školské pomôcky a sociálne štipendiá. V roku 2005 to isté ministerstvo presadilo nárok na rodičovský príspevok aj pre pracujúcich rodičov (zrušený pani Tomanovou), pretože si spočítalo, že to pracujúcim rodičom pomôže a štátnej pokladnici vďaka úspore napríklad na platbách do Sociálnej poisťovne neuškodí. V roku 2006 sme zdvojnásobili pomoc pre rodiny starajúce sa o opustené deti, pretože sme vďaka klesajúcej nezamestnanosti mali zrazu rezervu a je jasne preukázané, že investície do rodinnej výchovy týchto detí sa vracajú mnohonásobne. Všetko kroky populárne, ale aj zmysluplné.

SDKÚ-DS neplánuje zvyšovať veľkosť štátu, ale chce možnosti štátu lepšie využiť na podporu strategických priorít, medzi ktoré patria aj pracujúce rodiny a najmä ich deti. Ak nebudeme mať viac detí a lepšie vzdelaných detí, rozpadnú sa nám dôchodkové systémy aj verejné financie.

Z osobnej skúsenosi viem, čo je to zostavovať ťažké rozpočty, no zodpovedný politik musí vedieť nielen škrtať, ale aj investovať. Nesmieme sa poddať ľavicovému populizmu, ale ani sa dať zatlačiť do kúta pocitom, že najlepším správcom vecí verejných je ten, kto má nabrúsenú sekeru.