Navrhované opatrenia na ochranu a podporu strednej vrstvy a rodiny

1. Materská na 1 rok vo výške čistého platu. Materská sa v súčasnosti odvíja od výšky príjmu pred nástupom na rodičovskú dovolenku, ale príjem nahrádza iba na 55%, pričom matka ju môže poberať počas 28 týždňov. Zvýšenie materskej na úroveň čistého platu a jej predĺženie na 1 rok zabezpečí matkám dôstojnú náhradu príjmu počas najkritickejšieho obdobia prvého roka po narodení dieťaťa.

2. Podporiť zatepľovanie bytov a domov. Každý,  kto sa rozhodne zatepliť svoj dom alebo byt, by mal mať nárok na dotáciu vo výške  25% investičných nákladov. V tomto programe by prvých dvanásť mesiacov mala byť táto dotácia 50%. Zatepľovanie by nielen výrazne znížilo náklady domácností na energie, ale počas samotnej realizácie zateplenia by dalo prácu najmä menším stavebným firmám vo všetkých regiónoch Slovenska. 

Výdavky štátneho rozpočtu na podporu bývania dosahujú v roku 2009 len 202 mil. € (6,1 mld. Sk). Napriek výraznému nárastu cien bývania sa výdavky rozpočtu na túto oblasť v porovnaní s rokom 2006, kedy dosiahli 6,6 mld. Sk, znížili o 16,6 mil. € (500 mil. Sk).

V Českej republike sa rozhodli využívať na zatepľovanie zdroje, ktoré získajú z predaja kvót na emisie CO₂. Vláda by mala dôkladne analyzovať doterajšie transakcie v tejto oblasti a urýchlene prijať opatrenia na maximalizáciu výnosov z kvót CO₂.

3. Využitie EÚ fondov na zvýšenie odmeňovania učiteľov. Vláda by mohla a mala oveľa aktívnejšie využívať EÚ fondy na oblasti, v ktorých je celospoločenská zhoda o tom, že sú pre Slovensko prioritné. 

Navrhujeme preto vyčleniť ročne 100 miliónov € na novovytvorený Národný projekt Podporme učiteľov pri zmene vzdelávania. Každá škola bude môcť prostredníctvom tohto programu získať na jedného žiaka ročne až 100 € a tieto prostriedky bude možné využiť na odmeňovanie učiteľov za nadštandardnú prácu v miere, v ktorej to umožňuje Operačný program Vzdelávanie – napríklad za zmenu obsahu vyučovaných predmetov či tvorbu nových, zmenu organizácie vyučovania či iné inovácie, ako aj za spoluprácu so zamestnávateľmi či osobitnú prácu s talentovanými alebo znevýhodnenými žiakmi.

4. Zvyšovanie kvalifikácie zamestnancov dočasne bez práce. Druhým novovytvoreným projektom by sa mal stať Národný projekt pomoci pre vzdelávanie zamestnancov. Z jeho zdrojov by sa malo financovať vzdelávanie tých zamestnancov, pre ktorých nemajú firmy v súčasnosti dostatok pracovnej náplne. Využil by sa tak tento čas na zvyšovanie kvalifikácie zamestnancov tak, aby pri obnovení výroby dokázali byť kvalitnejší a efektívnejší. Tým pádom by sa nepremrhal čas krízy, ale naopak zužitkoval na zvýšenie konkurencieschopnosti. Program by zároveň mohol udržať na Slovensku existujúcich investorov, prípadne ich motivovať k príprave na rozšírenie výroby po kríze. Z EÚ fondov by sa mohla financovať náhrada mzdy a náklady na vzdelávacie programy. Navrhujeme na tento projekt vyčleniť tiež 100 miliónov €.

V tomto prípade, ako aj v prípade uvedenom v bode 3, by mali byť projekty realizované nie prostredníctvom zbyrokratizovaných, pomalých a preťažených ministerských agentúr pre Štrukturálne fondy (ASFEU na MŠ SR a SIA na MPSVaR SR), ale cez štandardnú sieť úradov – úrady práce, sociálnych vecí a rodiny a VÚC/krajské školské úrady. ÚPSVaR bol v minulosti schopný v priebehu troch mesiacov spustiť aktiváciu nezamestnaných zo Štrukturálnych fondov a zapojiť do nej 140 000 ľudí.

5. Za prioritu vyhlásiť lepšie služby v zdravotníctve. Súčasná vláda demonštratívne zrušila 20- a 50-korunáčky, ale v skutočnosti z vrecka ľudí vyťahuje za rôzne poplatky a doplatky o 15 mld. korún viac ako bývalá vláda. To znamená, že zatiaľ čo v roku 2005 vychádzali na jedného občana (vrátane práve narodených detí) doplatky v priemere 3800 korún ročne – v tomto roku to bude na jedného občana (vrátane detí narodených v roku 2009) už priemerne cca  – 6600 Sk! 

Do zdravotníctva ide bezmála o 50 percent viac prostriedkov ako v roku 2005, lebo ľudia platia stále viac prostredníctvom svojich odvodov, cez svoje dane, alebo v hotovosti u lekára a v lekárni, ale služby pre pacientov sa nezlepšili.

Vládnou prioritou je nezmyselný boj so súkromnými poisťovňami, ale ticho toleruje až podporuje neodôvodnené zisky farmaceutických firiem a distribučných spoločností (v ktorých mali alebo aj majú predstavitelia Smeru svoje obchodné záujmy), alebo dodávateľov zdravotníckej techniky, ktorí podľa pokynov Ministerstva zdravotníctva dodávajú predražené a často vôbec nie nevyhnutné zariadenia za stovky miliónov korún.

Navrhujeme sériu opatrení, ktoré zvýšia ochranu pacienta v čase krízy, ktoré zlepšia úroveň služieb v zdravotníctve a ktoré ochránia zdravotníkov. Ľudia konečne musia pocítiť na kvalitnejších službách, že sa každoročne zvyšujú výdavky na zdravotníctvo.

Opatrenia v prospech pacientov:

• Pravidlo o maximálnej platbe pacienta (ochranný limit na spoluúčasť) vo výške 10 eur mesačne (120 eur ročne).
  Podľa predkrízového odhadu Ministerstva financií SR mali priame platby obyvateľov súvisiace so zdravotnou starostlivosťou dosahovať v roku 2009 celkovo 35,1 mld. Sk (1 166 mil. eur), teda nominálne o 72 % viac ako v roku 2005, keď boli v priamych platbách vo výške 20,4 mld. Sk zahrnuté aj 20- a 50-korunové poplatky (2,5 mld. Sk). Občan teda v tomto roku v priemere zaplatí 6600 korún (zatiaľ čo v roku 2005 to bolo 3800 korún). Toto je výsledok politiky údajnej „sociálnej vlády“ v zdravotníctve. Preto navrhujeme zaviesť limit pre ročnú kumulovanú výšku poplatku, čo znamená, že žiaden pacient nezaplatí na poplatkoch viac ako 120 eur ročne.
• Rovnaké práva pre všetkých pacientov (regulácia čakacích zoznamov). Pacienti - poistenci dnes nemajú jasne definovaný a vymáhateľný nárok voči verejnému zdravotnému poisteniu. Empirické zistenia hovoria o výrazných odlišnostiach v dĺžke čakacích zoznamov medzi jednotlivými zdravotnými poisťovňami i medzi jednotlivými nemocnicami. Vedenie transparentných čakacích zoznamov umožní dosahovať rovnosť pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a znižuje riziko diskriminácie pacientov. Pacienti musia poznať svoje práva – a musia mať právo sa ich dožadovať, ale aj domôcť.
• Zvýšenie príspevku na zdravotnú starostlivosť pre občanov v hmotnej núdzi na dvojnásobok. Vláda má k dispozícii adresný nástroj, ktorým môže zmierniť sociálne dopady krízy v zdravotníctve na občanov v hmotnej núdzi. Výška príspevku sa od roku 2007 nezmenila!

Opatrenia na zastavenie plytvania:

• Prísnejšia kategorizácia liekov. Ministerstvo síce pri každej novej kategorizácii oznamuje na koľko liekov ľudia menej doplácajú, lenže táto politika jednak zvyšuje výdavky na lieky, a napokon ľudia za zdravotnú starostlivosť v rôznych doplatkoch a poplatkoch aj tak neplatia menej, ale o 15 miliárd korún viac ako v roku 2006. Kategorizácia liekov musí byť v prospech pacientov a efektívneho hospodárenia, nie v prospech ziskov obchodníkov s liekmi a výrobcov. 
• Okamžitý stop opatreniam zvyšujúcim náklady počas krízy. Zastaviť všetky projekty, kde nie je analýza efektívnosti. 
• Okamžité zavedenie degresívnej marže v nemocniciach. V čase krízy vláda nezmyselne ustúpila distribútorom liekov a zvýšila maržu na lieky, ktorú musia nemocnice zaplatiť dodávateľom o 3- až 4-násobok oproti minulému roku (na 9 percent). Je to neprípustný ústupok lobingu obchodných záujmov firiem, proti ktorému by mal predseda vlády rázne zakročiť. 

Opatrenia na ochranu zdravotníkov:

• Navýšenie  zmlúv pre nemocnice a ambulancie.
  Navrhnutými opatreniami proti plytvaniu sa získajú dostatočné zdroje na  navýšenie objemov zmlúv pre nemocnice a ambulancie od 1. júla o 7%. 

• Navýšenie miezd pre lekárov, sestry a zdravotníkov. 
  Navýšenie objemov zmlúv pre nemocnice a ambulancie od 1. júla o 7% zároveň znamená aj priestor na 7% navýšenie miezd pre lekárov, sestry a zdravotníkov. 

• Novela Zákonníka práce. Novelizovaný Zákonník práce sa v nemocniciach porušuje a všetci tolerujú nezákonný stav. Dodržiavanie nie je možné, pretože nemocnice nemajú prostriedky na rozširovanie personálu. Novela by umožnila zarobiť lekárom aj sestričkám viac, čo by v čase krízy privítali. 
  

Opatrenie v prospech pacientov aj lekárov:

• Diagnostické a liečebné protokoly. Stanovenie štandardnej starostlivosti a štandardného diagnostického postupu zlepší kvalitu poskytovanej starostlivosti a povedie k lepšej kontrole nákladov v zdravotníctve. Odporúčame postupne vypracovať protokoly pre najčastejšie a najnákladnejšie ochorenia v ambulantnej aj nemocničnej praxi.  

  Protokoly:

  • garantujú ľuďom v rôznych regiónoch SR rovnakú starostlivosť na rovnaký zdravotný stav (kvalita ZS nezávisí od poskytovateľa alebo času, ale od zdravotného stavu pacienta),
  • štandardizujú náklady, čím umožňujú odhadovať a plánovať náklady zdravotnej poisťovni na základe poznania zdravotného stavu svojho kmeňa,
  • optimalizujú používanie finančných prostriedkov na zdravotnú starostlivosť tým, že preferujú účinnú a nákladovo efektívnu zdravotnú starostlivosť, 
  • umožňujú efektívnu spätnú kontrolu poskytnutej zdravotnej starostlivosti.

• DRG a spravodlivé ohodnotenie. Ministerstvo zdravotníctva  avizovalo, že na jeseň by malo mať hotový kompletný katalóg výkonov. Výkony však budú bez cien. Je nevyhnutné okamžité určenie cien diagnostických a liečebných výkonov a za pomoci štandardných diagnostických a liečebných protokolov určenie cien diagnóz. Vzhľadom k časovej náročnosti odporúčame zavedenie jednoduchého systému platby za diagnózu, ktorý by vytvoril 5 skupín diagnóz podľa náročnosti. Diagnózy v každej skupine by zdravotná poisťovňa uhrádzala rovnakou platbou pre všetkých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, bez ohľadu na ich zriaďovateľa. Bol by to začiatok napĺňania cieľa na dosiahnutie spravodlivého ohodnotenia v zdravotníctve.  

6. Zastaviť prehlbovanie regionálnych rozdielov. Z dôvodu krízy, ale aj z dôvodu chybnej politiky vlády Róberta Fica sa na Slovensku znovu prehlbujú regionálne rozdiely. Jasne o tom svedčí nielen vývoj nezamestnanosti a vznik a tvorba nových pracovných miest a narastanie príjmových rozdielov. Príčin je viac, patria medzi ne popri nevyhnutných dôsledkoch krízy aj také chyby vlády, ako je politika v oblasti určovania minimálnej mzdy, zhoršovanie podnikateľského prostredia, oneskorenie výstavby infraštruktúry a zlé pravidlá na prideľovanie investičných stimulov. Na ilustráciu možno uviesť, že v štátnom rozpočte na rok 2009 vláda predpokladá podporu 8 veľkých investícií, z toho len jedna sa nachádza v menej rozvinutom regióne. Zhoršovanie podnikateľského prostredia s dopadom na prehlbovanie regionálnych rozdielov dokazuje napríklad aj skutočnosť, že kým v roku 2006 ešte malo Slovensko najvyšší prílev investícií na obyvateľa z krajín V4, v roku 2008 (teda bez vplyvu krízy) to už bolo najmenej. 

Presadzujeme nové pravidlá pre prideľovanie investičných stimulov tak, aby sa jasne a jednoznačne uprednostnili investície smerujúce do menej rozvinutých regiónov. Navrhujeme tiež použitie eurofondov na urýchlenie výstavby diaľnic, ktoré by spojili menej rozvinuté regióny s rozvinutými. Za účinný nástroj zastavenia prehlbovania regionálnych rozdielov považujeme tiež rozvoj medzitrhu práce a to aj v spojení s programom využitia alternatívnych zdrojov energie, najmä biomasy. Medzitrh práce znamená, že tých, ktorí sú dlhodobo (viac ako rok) nezamestnaní, by zamestnávatelia mohli zamestnať aj za nižšiu ako minimálnu mzdu, pričom by takíto ľudia mali nárok na doterajšie podpory, alebo ich časť. Ich príjmy by tak boli vyššie ako dnes keď sú nezamestnaní, nároky na verejné rozpočty by neboli vyššie ako dnes a nové miesta by vznikli prirodzene - na trhu. Ide o účinný nástroj na zníženie nezamestnanosti najmä u nízkokvalifikovaných ľudí, ale aj u ľudí v preddôchodkovom veku. Šanca takýchto ľudí z menej rozvinutých regiónov nájsť si prácu je omnoho menšia ako v rozvinutejších regiónoch, preto by toto opatrenie znamenalo aj príspevok k zastaveniu prehlbovania regionálnych rozdielov.