Navrhované opatrenia na podporu rozvoja ekonomiky

1. Základnou prekážkou udržaniu a tvorbe pracovných príležitostí je na Slovensku veľmi vysoké odvodové zaťaženie. Takmer polovicu, presne  48,6% z hrubej mzdy veľkej väčšiny zamestnancov, sa musí odviesť do Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní. Zamestnávateľ platí za svojich zamestnancov odvody vo výške 35,2% a zamestnanec ďalších 13,4%. Inak povedané, pri plate 750 € (22 595 Sk), odvody predstavujú takmer 365 € (takmer 11.000 Sk). Vysoké odvody odrádzajú zamestnávateľov od toho, aby zamestnávali nových pracovníkov a v čase krízy ich nútia k prepúšťaniu.

Problémom odvodového systému na Slovensku nie je len jeho vysoké zaťaženie, ale aj neporiadok, v akom sa tento systém nachádza. Je komplikovaný, administratívne náročný a zlý. Výsledkom neporiadku v odvodoch je fakt, že napriek extrémne vysokým sadzbám, príjmy Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní nie sú adekvátne možnostiam slovenskej ekonomiky. Odvodový systém je totiž deravý ako ementál, umožňuje vyhýbanie sa plateniu odvodov. Je nevyhnutné urobiť poriadok v odvodovom systéme, tak ako sa to stalo od roku 2004 v daňovom systéme. Oba systémy by mali byť previazané, ich jadrom by mal byť harmonizovaný vymeriavací základ, z ktorého sa budú platiť dane z príjmu aj odvody. Rovnako ako v daňovom systéme, aj pri odvodoch bude možné súčasne s urobením poriadku výrazne znížiť sadzby, a to  bez negatívneho dopadu na príjmy verejných financií.

SDKÚ-DS sa stotožnila s návrhmi Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) na jej konkrétnych návrhoch na zjednodušenie systému odvodov. Podľa neho by sa malo zlúčiť šesť sociálnych odvodov do jedného 25% odvodu plateného z ceny práce (superhrubej mzdy), stanoviť 10% odvod na zdravotné poistenie a zjednotiť   jednotný odvodový strop vo výške 3-násobku priemernej ceny práce v danom roku. Poistenie v nezamestnanosti by sa malo zároveň stať dobrovoľným, rovnako ako je to v prípade živnostníkov. Odvody nebudú rozdelené na odvody platené zamestnancom a odvody platené zamestnávateľom, ale jeden sociálny a jeden zdravotný odvod bude platiť vždy zamestnávateľ.

Nevyhnutné je aj zjednotenie výberu daní a odvodov do jednej inštitúcie. Hoci už v roku 2005 bol vo vláde Mikuláša Dzurindu schválený tento zámer s cieľovým rokom 2009, vláda Roberta Fica celý projekt posunula až do roku 2013. Vláda by mala do 3 mesiacov vypracovať návrh jednotného vymeriavacieho základu pre dane a odvody, zharmonizovať oba systémy (účinnosť legislatívy od januára 2010) a do roku 2011 spojiť výber daní a odvodov.    

Najefektívnejšie využitie 10 mld. Sk, ktoré sa vláda rozhodla v rozpočte ušetriť, bolo na zníženie odvodov. Zníženie odvodov je spravodlivé, jednoduché a transparentné. Každý zamestnanec a každý podnikateľ bude podporený v rovnakej miere. Bez ohľadu na to, či ide o novú investíciu, alebo dlhoročného podnikateľa. Bez ohľadu na to, či ide o domácu alebo zahraničnú firmu. Bez ohľadu na to, či ide o veľkú alebo malú firmu. Bez ohľadu na to, či ide o kamaráta vlády alebo podnikateľa bez známostí. Vďaka zníženiu odvodov zostane ľuďom a firmám viac peňazí, štát pritom nebude potrebovať vytvárať nové programy s komplikovanými pravidlami, ušetrí na úradníkoch a nebude sa ani môcť korumpovať. Všetky doteraz neminuté prostriedky z ušetrených 10 mld. Sk, rovnako ako aj všetky ďalšie úspory je potrebné využiť na zníženie odvodov.

SDKÚ-DS je presvedčená, že jednoduchý a prehľadný odvodový systém zlepší kvalitu podnikateľského prostredia, zníži transakčné náklady podnikateľov a zníži motivácie k obchádzaniu riadnych odvodových povinností. Zároveň posilní verejnú diskusiu o možnostiach rozšírenia príjmovej základne, z ktorej sú platené odvody, zvýši tlak na obmedzovanie výnimiek, ktorými sa dnes dá plateniu odvodov legálne vyhnúť, čo vytvorí priestor na zníženie sadzieb odvodov v budúcnosti.

2. Znížiť plytvanie o 10 mld. Sk považujeme za nedostatočné. Plytvanie treba obmedziť oveľa razantnejšie a zastaviť. Takto získané zdroje by sa mali okamžite použiť na zníženie odvodov.

Premiér R. Fico v minulosti často kritizoval zle fungujúce a netransparentné verejné obstarávanie. Verejné obstarávanie bolo podľa jeho výrokov predražované o 30 až 40 percent. V roku 2007 spotreboval verejný sektor na nákup tovarov a služieb 127 mld. Sk. V predchádzajúcich rokoch bola približne jedna tretina týchto tovarov a služieb obstaraná prostredníctvom verejných súťaží, zvyšok prostredníctvom menej transparentných spôsobov. V roku 2007 však podiel verejných súťaží klesol o 13% a ďalšie, ešte výraznejšie zníženie nastalo v roku 2008. Opozícia preto navrhuje:

• Zrušiť možnosť vylúčiť účastníka pri verejnom obstarávaní z dôvodu neprimerane nízkej ceny. Len v dvoch najväčších verejných tendroch prišiel štát počas posledných mesiacov o vyše 300 mil. € (takmer 10 mld. Sk), pretože vylúčil zo súťaže veľké a renomované firmy z dôvodu príliš nízkej ceny. V prípade elektronického mýta stratil 216 mil. € (6,5 mld. Sk) a pri prvom balíku na výstavbu diaľnic prostredníctvom PPP približne 100 mil. € (3 mld. Sk). 

• Zaviesť povinné elektronické verejné obstarávanie v štátnom sektore. V súčasnosti množstvo firiem, ale aj samospráv využíva elektronické obstarávanie. To zásadným spôsobom znižuje priestor pre korupciu a klientelizmus a šetrí financie.

• Pri verejných obstarávaniach je potrebné sledovať nielen dodržiavanie zákona, ale aj efektívnosť obstarávania. Dodržanie zákona o verejnom obstarávaní je jednou z podmienok, ale nie dostatočnou podmienkou pre efektívne využívanie verejných zdrojov. Zdravý sedliacky rozum je tiež dôležitý. Napríklad pri známom „nástenkovom“ tendri na ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja prišlo k mrhaniu verejných zdrojov bez ohľadu na to, či prišlo k porušeniu zákona alebo nie. To isté platí aj pre elektronické mýto.
  

• Využívať spoločné verejné obstarávanie rôznych štátnych inštitúcií.

• Zmluvy verejných organizácii by sa mali stať platné až niekoľko dní po ich zverejnení na internete.

• Zrušiť nadbytočné úrady, ako napríklad FNM, ktorý po zastavení privatizácie vykonáva len minimum reálnych činností. Zrušiť nákupy a investície, ktoré nie sú nevyhnutné a nepodporujú zamestnanosť na Slovensku. Ide napríklad o nákup vojenských lietadiel alebo výstavbu ubytovne pre poslancov na Bratislavskom hrade.

3. Okamžite zaviesť krízové riadenie s cieľom konečne rozbehnúť čerpanie EÚ fondov. Od začiatku roku 2007 môže Slovensko čerpať EÚ fondy z programovacieho obdobia 2007-2013. Za dva a pol roku sme vyčerpali len 0,8% celkového objemu. Veľká väčšina tejto sumy ide pritom na platy úradníkov a na sociálne podniky. Na užitočné projekty sa teda nevyčerpalo doteraz prakticky nič. Vláda by mala viac využívať jednoduché schémy, pri ktorých získa nárok na čerpanie fondov každý, kto splní jasne určené kritériá. Obmedziť by sa mali naopak komplikované, zložité a korupčné výberové konania. Práve intenzívne čerpanie EÚ fondov malo byť v týchto mesiacoch najlepším nástrojom v boji s hospodárskou krízou.

Vláda pri svojom nástupe obmedzila výstavbu diaľnic s pomocou eurofondov a za prioritu vyhlásila PPP projekty (diaľnice postavia súkromné firmy, ktorým potom štát splatí náklady za výstavbu a údržbu plus „úroky“, ktoré môžu znamenať až 100-percentné predraženie).  Lenže aj PPP projekty sa opakovane odkladajú. Takže toto „strategické“ rozhodnutie vlády nakoniec dopadlo tak, že súčasná úroveň financovania diaľnic je nižšia ako bola v rokoch 2005 a 2006, vôbec sa nerozbehlo čerpanie EÚ fondov z obdobia 2007 až 2013, ale ani PPP projekty. Slovenské stavebníctvo by však práve v súčasnosti potrebovalo impulz v podobe  intenzívnejšej výstavby diaľnic. Vzhľadom na to, že nie je reálny predpoklad skorého naštartovania PPP projektov na diaľnici D1, je potrebné zmeniť ich financovanie z PPP na EÚ fondy. Jednak sa tým urýchli výstavba a výhodou je samozrejme aj to, že na rozdiel od PPP nemusia daňoví poplatníci EÚ fondy v nasledujúcich rokoch nikomu splácať. Úplne absurdné je, že vláda sa dokonca rozhodla poskytnúť štátne záruky pre investorov, ktorí budú stavať diaľnice formou PPP.  To znamená, že keby aj investori svoje záväzky nesplnili, vláda bude musieť za nich zaplatiť.

Pripraviť nové projekty, kde by úžitok z eurofondov nemali len vláde spriaznené firmy v oblasti takzvanej „technickej pomoci“, ale by sme eurofondy mohli využiť napríklad na zvýšenie príjmov učiteľov (podrobnejšie pozri v časti B.3) alebo zvyšovanie kvalifikácie zamestnancov, pre ktorých ich zamestnávatelia nemajú dočasne prácu (podrobnejšie pozri v časti B.4).

4. Viac investovať do vzdelania, podpory vedy a výskumu. Vláda by mohla a mala oveľa aktívnejšie využívať EÚ fondy na oblasti, v ktorých je celospoločenská zhoda o tom, že sú pre Slovensko prioritné.  Navrhujeme preto vyčleniť ročne 100 miliónov € na novovytvorený Národný projekt „Podporme učiteľov pri zmene vzdelávania“.  

Slovenská ekonomika môže dlhodobo rýchlo rásť a dobiehať najvyspelejšie krajiny, iba ak sa u nás vytvoria podmienky na vznik a rozvoj kreatívnych slovenských firiem, ktoré sa dokážu vo svete presadiť vďaka jedinečným technológiám. V najvyspelejších ekonomikách drvivá väčšina takýchto firiem vzniká v univerzitnom prostredí, na základe výsledkov akademického výskumu, resp. v úzkej spolupráci firiem a univerzít. V súčasnosti však slovenské výskumné inštitúcie takmer vôbec nespolupracujú s firmami a výdavky firiem na Slovensku do vedy a výskumu sú jedny z najnižších v celej EÚ. S cieľom zásadne zlepšiť tento stav navrhne SDKÚ-DS zmenu v pravidlách financovania vedy, ako aj v jej inštitucionálnom zabezpečení. 

5. Zlepšiť súdnictvo a vymožiteľnosť práva. Žiaľ, stav súdnictva od roku 2006 sa zhoršil. Vôľa zlepšovať pomery v súdnictve zo strany samotných sudcov sa zmenšila, pretože priestor na slobodnú diskusiu medzi samotnými sudcami je potláčaný. Nechceme ohrozovať princípy nezávislosti súdnictva. Ale nebudeme sa prizerať tomu, ak si justícia neplní svoju nezastupiteľnú rolu v demokratickom právnom a spravodlivom štáte – a neplní oprávnené očakávania tých, ktorí ju vytvorili a financujú: teda občanov a daňových poplatníkov. Justícia je služba občanom – a nie privilégium „mocných“. 

Za hlavné problémy súdnictva považujeme nedôveryhodnosť (korupciu), nekvalitu mnohých rozhodnutí a pomalosť súdnictva. Uvedomujeme si, že zlepšenie súdnictva nemožno dosiahnuť z večera na ráno, ale dá sa dosiahnuť v pomerne krátkom čase, ak zohľadníme doterajšie 20-ročné skúsenosti a začneme konať hneď!  

SDKÚ-DS priebežne predkladá a pripravuje ďalšie návrhy zákonov, s ktorými sledujeme tieto hlavné ciele:

1. Chceme „otvorený“ súd a súdnictvo. To znamená:
   • Všetky informácie o súdoch a sudcoch, ako aj priebeh všetkých súdnych pojednávaní musia byť k dispozícii na internete, aby boli pod kontrolou verejnosti.
   • Všetky súdne pojednávania musia byť zaznamenávané a prístupné v elektronickej forme.
   • Do systému súdnictva, konkrétne v Súdnej rade a disciplinárnych senátoch, treba zapojiť laický prvok. Ide o to, aby mohli justíciu zvnútra kontrolovať ľudia, ktorí nepatria do uzavretej a často nepreniknuteľnej „rodiny“ justície.
   • Zaviesť verejné justičné skúšky a verejné výberové konania na pozíciu sudcu, ktoré otvoria súdny systém pre nových a mladých sudcov, pretože v slovenskej justícii sa začína rozmáhať rodinkárstvo, personálny klientelizmus a sieť uzavretých spojenectiev.
2. B. Chceme v talároch elitu. V systéme nezávislej justície bude vždy zohrávať kľúčovú úlohu osobnosť sudcu. Ale jeho nezávislosť nesmie znamenať svojvôľu alebo možnosť rozhodovať nekvalifikovane. Preto presadzujeme:
   • Nové pravidlá a kritériá pre výberové konania na sudcov.
   • Sudca musí podliehať hodnoteniu svojej práce (vrátane priebežného) a hodnotenie sa musí prejaviť na jeho kariérnom raste.
   • Kariérny rast sudcu nesmie byť bez jeho vzdelávania.
   • Sudca, ktorý nespĺňa odborné a osobnostné predpoklady, musí zo systému odísť.
3. Chceme zrýchliť súdne konania. Nepotrebujeme zvyšovať počet sudcov, ale slovenská justícia potrebuje zlepšiť organizáciu práce na súde, kvalitné riadenie súdu a dobré procesné pravidlá. Preto presadzujeme:
   • využitie elektronickej komunikácie so súdom, rozšírenie možnosti používania formulárov a zjednodušených procesných postupov
   • nové pravidlá a kritériá pre výberové konanie na predsedov súdov, využiť kompetencie posilniť motiváciu, ale aj zodpovednosť predsedu súdu za chod súdu
4. Chceme posilniť postavenia občana v prístupe k spravodlivosti. Čo musí začať fungovať v prvom rade:
   • účinné nástroje na vymáhanie práva proti nečinnosti orgánov verejnej správy (teda lehoty v správnom súdnictve, Najvyšší správny súd, zrýchlenie a zefektívnenie odškodnenia občanov a podnikateľov, ktorým bola spôsobená škoda nečinnosťou verejnej správy)
   • informovanosť: každý občan by mal poznať svoje práva vo vzťahu k advokátovi (odmeňovanie, povinnosti advokáta, špecializáciu advokáta)
   • rozšírenie pôsobnosti centra právnej pomoci pre ľudí, ktorí majú obmedzené finančné prostriedky, ale rovnaké právo na spravodlivosť ako každý iný občan.

6. Zmeniť zákonník práce. Zrušiť viaceré body novely Zákonníka práce, ktorá bráni ľuďom pracovať aj vtedy, keď pracovať môžu a chcú. Súčasné znenie Zákonníka práce obmedzuje slobodu na trhu práce a tak ohrozuje pracovné miesta. Jedným z takýchto bodov je napríklad povinné rozširovanie záväznosti kolektívnych zmlúv aj na firmy, ktoré s tým nesúhlasia. Tento stav, spolu s ďalšími bodmi zákonníka práce,  kritizovalo vo svojej aktuálnej správe o Slovensku aj OECD. Ďalším príkladom je obmedzovanie práce nadčas.

SDKÚ-DS okrem toho trvá na tom, aby vláda začala plniť svoj záväzok z Konvergenčného programu. Hoci vláda sa zaviazala v Konvergenčnom programe na roky 2007 až 2011 otvoriť verejnú diskusiu k dôchodkovému systému, doteraz tak neurobila. Naopak, len narýchlo pripravenými novelami tento systém ničí, čo jasne kritizovala vo svojej správe aj OECD.  Je potrebné čo najskôr začať serióznu verejnú diskusiu o tom, ako budú financované dôchodky v budúcnosti. Inak totiž vážne hrozí potreba zvyšovania odvodov v budúcnosti, čo zníži atraktívnosť Slovenska pre investície.