Programové východiská

Prológ

1. Ukončenie politickej, ideologickej a vojenskej konfrontácie medzi Východom a Západom vyvolalo vo svete novú otvorenosť, otvorilo perspektívu ďalšej demokratizácie nielen vo vnútri štátov, ale aj medzi štátmi. Želáme si, aby pokračujúce zjednocovanie sveta znamenalo zároveň posilňovanie plurality a slobody vo svete. Máme záujem, aby vo svete vzniklo viacero politických, kultúrnych a hospodárskych centier, ktoré umožnia demokratické zaobchádzanie s mocou aj medzi štátmi. To vedie aj v Európe k hľadaniu jej novej identity. V demokratickom rozhovore sveta by nemal chýbať ani európsky hlas, veď Európa priniesla svetu mnohé významné a trvalé hodnoty.

2. Slovenská demokratická a kresťanská únia chce budovať svoju politickú kultúru na európskej tradícii, predovšetkým na kresťanských a demokratických hodnotách. Slovensko patrí k tejto tradícii, dnes chceme túto tradíciu nielen zachovávať, ale aj rozvíjať. To je najlepšie možné v jednote a spolupráci so všetkými európskymi národmi.

3. Európske demokracie prechádzajú však dnes nielen hlbokými premenami, ale aj hlbokou krízou hodnôt, ktorá otriasa západný politický systém až po jeho základy. Rastúci materializmus, individualizmus a cynizmus, rozpad univerzálnych ideálov vyvolávajú spolu s negatívnymi skúsenosťami z minulosti u mnohých našich občanov aj hlboké obavy zo zjednocovania Európy. Na druhej strane nesmieme však prehliadnuť ani mnohé pozitívne znamenia: negatívne javy mobilizujú v západnej spoločnosti aj hlbokú solidaritu, zodpovednosť za spoločnosť a za život. SDKÚ chce patriť k tomuto širokému prúdu, ktorý sa usiluje o slobodnejší a spravodlivejší svet na báze kresťanských a demokratických hodnôt.

4. Slovenská demokratická a kresťanská únia vznikla z desaťročného zápasu o silnú stredo-pravicovú politickú stranu. Zišli sa v nej kresťanskí demokrati, ale aj moderní konzervatívci a liberáli. Chceme byť alternatívou oproti socialistickému paternalizmu, ale aj akémukoľvek politickému extrémizmu. Pod kresťanskou demokraciou a konzervativizmom rozumieme politiku inšpirovanú židovsko-kresťanským duchovným dedičstvom. Pod liberalizmom rozumieme predovšetkým úctu k slobode, a to i toleranciu voči slobode inak zmýšľajúcich.

I. Zásady a hodnoty

Naše chápanie človeka

5. Dôstojnosť človeka je nedotknuteľná. Človek je subjektom, nie objektom dejín. Vychádzajúc zo židovsko-kresťanskej tradície chápeme človeka ako slobodnú, transcendentnú a otvorenú osobu, ktorú nemožno nikým iným nahradiť, ani z ničoho iného odvodiť. Takýto jedinečný človek však bytostne hľadá spoločenstvo, môže slobodne, solidárne a zodpovedne vytvárať spoločnosť.

Sloboda človeka znamená preto právo i povinnosť zodpovednosti nielen za svoje činy, ale aj za ľudí okolo seba, ba i za celé ľudstvo. Človek je ale omylný. Pravda nie je nášmu poznaniu prístupná v plnom rozsahu. Človek nemôže vytvoriť dokonalú spoločnosť z vlastnej sily. Zavrhujeme preto akúkoľvek formu totalitarizmu a priznávame všetkým ľuďom rovnakú dôstojnosť.

Základné hodnoty

6. Za to, aby sa naša spoločnosť vyvíjala dobre, aby sme neustále smerovali k lepšiemu na základe spoločne uznávaných hodnôt a zásad, sme v demokratickom režime spoluzodpovední všetci. Na základe takýchto všeobecne uznávaných hodnôt možno pokojne riešiť nielen medziľudské konflikty, ale aj spoločenské problémy a úlohy. SDKÚ bude vo svojej politike vychádzať z nasledujúcich vzájomne súvisiacich základných hodnôt: slobody a zodpovednosti, rovnosti, spravodlivosti a solidarity.

7. Sloboda a zodpovednosť. Sloboda pre nás znamená zodpovednosť pri stále sa rozširujúcej sfére pre vlastné rozhodovanie, nie nezodpovednú nezávislosť. V slobode je každý za svoje činy zodpovedný - voči spoločnosti a nasledujúcim pokoleniam. Z toho vyplýva aj zodpovednosť za životné prostredie, v ktorom aj naši potomkovia budú môcť prirodzene rásť a rozvíjať sa. Ani spravodlivosť a solidarita sa nemôžu účinne rozvíjať bez slobody ako ich nevyhnutného predpokladu.
SDKÚ sa preto bude usilovať, aby každý mohol vo svojom každodennom živote slobodne rozvíjať svoj talent a svoje schopnosti pre dobro spoločnosti. Právo na slobodu sa musí rozvíjať vzhľadom na spravodlivosť, pravdu a solidaritu.
Sloboda ako podmienka i následok spravodlivosti a solidarity samozrejme zaväzuje aj nositeľov autority. Nielen v ich vzájomných vzťahoch, ale najmä v ich vzťahu k občanom. To má vážne dôsledky pre našu koncepciu politického systému. Štátna autorita nadobúda svoju legitimitu z úsilia o vytvorenie podmienok a možností rozvoja všetkých a zároveň každého vo vzájomnom spoločenstve. To zaväzuje každú autoritu, súkromnú či verejnú, nezávisle od jej spoločenskej úrovne, hľadať spoločný záujem a spoločné dobro.
Spoločné dobro si nemožno zamieňať so sumou jednotlivých záujmov. Zároveň však treba rešpektovať aj celok individuálnych, civilných kultúrnych, politických, hospodárskych a sociálnych práv každého jednotlivca. Z toho dôvodu nemožno právom národov na sebaurčenie a slobodné uplatnenie ich kolektívnych nárokov potláčať nárok jednotlivca na jeho individuálne práva. Platí to aj preto, lebo právo na sebaurčenie považujeme za výsostne spravodlivé. V práve na sebaurčenie sa zračí zároveň uznanie a potvrdenie zmyslu pre spolupatričnosť a vôle žiť spolu v slobodne zvolených politicko-sociálnych štruktúrach.
V politike nikdy nebude možné poskytnúť dokonalé a úplné zabezpečenie proti všetkým životným rizikám. Štátna prevencia proti rizikám môže ohrozovať osobnú zodpovednosť a slobodu človeka. Preto budeme neustále zvažovať medzi istotou a slobodou, a nebudeme sa vyhýbať ani rizikám, ktoré prináša sloboda. V praktickej politike to bude znamenať, že budeme presadzovať poistenie len proti takým rizikám, ktoré ohrozujú život a existenciu, a ktoré spravidla jednotlivec nedokáže zvládnuť sám.

8. Rovnosť. Dôstojnosť človeka je základom rovnosti všetkých ľudí. Rešpektovanie základnej rovnosti ľudí tvorí zásadnú hranicu slobody jednotlivca pred inými ľuďmi. Hlásime sa k dedičstvu učenia, ktoré hlása, že ľudia sa do tohto sveta rodia s rovnakými právami a povinnosťami. Každý má právo na všestranný rozvoj v slobode a rovnosti, nezávisle od všetkého, v čom sme ako ľudia rôzni.
V praktickom verejnom živote sa rovnosť ako politická hodnota premieta predovšetkým do rovnosti všetkých ľudí pred zákonom a do rovnosti príležitostí v súťaži v oblasti politiky, hospodárstva, kultúry a ďalších sfér života spoločnosti. Vychádzať z idey rovnosti ľudí znamená tiež zápas za odbúranie najrôznejších privilégií a výsad jednotlivcov či celých skupín.

9. Spravodlivosť. Základom spravodlivosti je rovnosť v dôstojnosti a v slobode všetkých ľudí. Pred zvôľou a zneužitím moci nás chráni ústava a zákony, ktoré nám poskytujú ochranu a vymedzujú priestor slobody pre naše konanie.
Spravodlivosť znamená, že ľudia a ich spoločenstvá majú v každom čase reálnu možnosť rozvíjať svoju slobodu a zodpovednosť. Spravodlivé je priznávať každému, čo mu patrí. Spravodlivosť predstavuje zároveň aj nepretržité úsilie vytvárať každému rovnaké šance.
Spravodlivosť znamená tiež rešpektovať zákony. Civilizačný vývoj a technický pokrok vyžadujú neustále premeny právneho poriadku, a zároveň spôsobilosti ľudských spoločenstiev a jednotlivcov zákony slobodne akceptovať. Zákonodarstvo a súdnictvo musia v tomto procese rešpektovať neodcudziteľné a univerzálne základné práva osoby, definované v Charte ľudských práv z roku 1948 a v Európskej konvencii na ochranu ľudských práv a základných slobôd z roku 1950 a ďalších predpisoch. Treba ich dopĺňať novšími normami o základných právach, napr. o práve na informácie, práve na čisté životné prostredie, právo na súkromie a právo na genetickú identitu.
Spravodlivosť nemôže diktovať svojvôľa alebo väčšina. Spravodlivosť znamená rešpektovať aj menšinu, ktorej práva väčšina nemôže uprieť.
Schopnosti človeka pri dosahovaní spravodlivosti narážajú na hranice, ktoré musí akceptovať aj politika. Napriek tomu nebudeme ľutovať žiadnu námahu na to, aby sme sa v našej politike usilovali o väčšiu spravodlivosť na Slovensku i vo svete.

10. Solidarita. Spravodlivosť, základná rovnosť všetkých ľudí a ich nedotknuteľná dôstojnosť nadobúdajú ľudský rozmer iba v duchu solidarity človeka voči človeku. Solidarita sa rodí z vedomia hodnoty medziľudských vzťahov. Povstáva z konkrétneho konania, zo vzájomnej pomoci a účasti, zo zachovávania práv a povinností vo vzťahu k iným ľuďom i k spoločenstvu, v ktorom vytvárajú - ako rovní v spolupatričnosti - jeden celok. Čo sa prihodí jednému, dotýka sa aj iných. Solidarita znamená, že tu na svete nie sme iba pre seba, ale aj pre iných.
Solidarita predovšetkým znamená, že si ľudia v rodine, v susedstve a v najbližšom okolí vzájomne pomáhajú. Spoločnosť, obec, či štát musia pomôcť tam, kde sily jednotlivcov či skupín nestačia. Štát a samospráva musia podľa svojich možností napomáhať solidárnej svojpomoci občanov.
Solidarita znamená hlavne ochranu slabších. To platí v našej vlastnej spoločnosti, ale aj vo svete. Solidarita sa vzťahuje nielen na súčasníkov, ale aj na budúce pokolenia.

11. Uplatnenie základných hodnôt. Na základe nášho chápania človeka ako osoby, ktorá sa rozvíja v spoločenstve s inými, odmietame rovnako sebecký individualizmus, ako aj strnulý kolektivizmus. Osoba je nevyhnutne súčasťou spoločnosti, preto v konflikte záujmu spoločnosti so záujmom jednotlivca má prednosť spoločné dobro. Cieľom spoločnosti je ale slobodný rozvoj osoby. Legitimita spoločenskej moci preto závisí od vytvárania možností osobného rozvoja všetkých členov spoločnosti.
Na základe dôstojnosti ľudskej osoby, slobody a rovnosti všetkých ľudí zavrhujeme extrémne a kategorické postoje. Problémy v spoločnosti treba riešiť v dialógu. Nevylučujeme nikoho, podporujeme toleranciu a vzájomnú solidaritu. Aj celé národy majú právo na vlastné rozhodovanie, ale vyžadujeme, aby sa pritom rešpektovali nielen práva iných národov a spoločenstiev, ale aj osobné presvedčenie jednotlivcov. Cieľom nášho chápania človeka a spoločnosti je všestranný rozvoj človeka v slobode, ktorá berie ohľad na slobodu iných, a v uspokojovaní jeho materiálnych, kultúrnych a duchovných potrieb. Odmietame ideológie, ktoré spútavajú myslenie do dogmatických a uzavretých systémov.

12. Úcta pred naším svetom. Odmietame neuvážené a nespravodlivé vykorisťovanie prostredia, v ktorom žijeme. Na možnosti prírody a schopnosti jej obnovy treba brať ohľad. S krajinou treba zaobchádzať tak, aby sa uspokojovali nielen bezprostredné materiálne potreby, ale aj nároky ľudského pokolenia na zlepšovanie životných podmienok a kvality života. Zároveň sa chceme usilovať o ich trvalý rozvoj, ale v súlade so záujmami budúcich generácií.

Naša predstava o spoločnosti

13. Naše hodnoty chceme uplatniť nielen v politickej oblasti, ale aj v hospodárskom a kultúrnom živote.

14. Hospodársky rozvoj vedie k prosperite a pokoju spoločnosti iba vtedy, keď sa jeho plody rozdeľujú spravodlivo. To si vyžaduje ustavičné zlepšovanie životných a existenčných podmienok ako predpokladu rozvoja osobnosti. Usilujeme sa preto o nastolenie a zachovanie systémov kolektívnej solidarity. Hospodárska moc sa nesmie zneužiť na ovládanie a potláčanie ľudí. Preto musíme vytvárať podmienky pre slobodnú a spravodlivú hospodársku súťaž. Na druhej strane však treba na všetkých spoločenských úrovniach prinášať do každodenného života sociálnu spravodlivosť a solidaritu, ktorá sa zakladá na partnerstve a vzájomnej blízkosti. To vedie k princípu subsidiarity.

15. Subsidiarita znamená, že sa moc a zodpovednosť vykonáva tam, kde to najviac zodpovedá požiadavke solidarity, efektívnosti a spoluúčasti občanov. Úlohy, ktoré možno splniť na nižšej úrovni, sa nesmú prenášať na vyššiu, pričom vyššia úroveň má pomáhať nižšej. To vyžaduje uznanie slobody ako jednej zo základných hodnôt. Verejná moc musí rešpektovať ľudské práva, základné slobody a slobodný život spoločenských skupín. Princíp zodpovednosti a vnútornej slobody vedie nakoniec na všetkých úrovniach k slobodnému uznaniu hraníc ľudskej moci.

16. Technický a technologický rozvoj vo svete nastoľuje nevyhnutnosť spoločného spravovania Zeme a potrebu medzinárodného partnerstva. Vývoj technických možností vedie k potrebe prehodnotiť doterajšie predstavy o neobmedzenom hospodárskom raste a o výlučnej orientácii na materiálnu kvalitu života.

17. Globalizácia je nevyhnutnou súčasťou hospodárskeho a technologického rozvoja spoločnosti. Prináša zo sebou nové možnosti, ktoré pomáhajú šíreniu kultúrnej rozmanitosti. Vo vedomí tohto trendu nebudeme však zabúdať ani na ochranu a rozvoj našej národnej kultúry ako súčasti spoločného bohatstva civilizovaných krajín.

Naša predstava politického systému

18. Demokraciu chápeme ako vynikajúci a nepostrádateľný prostriedok pre celkový vývoj a rozvoj človeka i spoločnosti. Rozvoj osoby preto vyžaduje posilňovanie a rozvíjanie demokratického právneho štátu. Je to dosiaľ jediný vyskúšaný systém, čo predchádza používaniu násilia, ktoré sa ešte, žiaľ, veľmi často vyskytuje vo vzťahoch medzi ľuďmi a ich spoločenstvami. Voči demokracii nejestvuje iná alternatíva, ktorá by rovnako rešpektovala ľudské práva a základné slobody.
Slobodu, spravodlivosť, rovnosť a subsidiaritu v spoločenských vzťahoch, ako aj rešpektovanie odlišností medzi ľuďmi, medzinárodné partnerstvo a všeobecnú účasť na verejnom živote môže najlepšie zabezpečiť právny štát. Právny štát je zárukou pre uplatňovanie zákonov, ktoré ctia práva a slobody jednotlivca a ohraničujú moc štátnych orgánov a predstaviteľov.

19. Autorita a moc musia slúžiť človeku. Štát preto nesmie v mene svojej suverenity potláčať základné ľudské práva a slobody jednotlivca či spoločenstiev. Nad týmito právami musí bdieť aj medzinárodné spoločenstvo. Vzájomné zmluvy a dohody môžu pod prísnou medzinárodnou a demokratickou kontrolou viesť v prípade porušenia týchto práv až ku kodifikácii zásady, že tieto práva nie sú výlučne vnútornou vecou jednotlivých štátov. Predpokladá to i právo medzinárodného spoločenstva zasiahnuť tam, kde sa základné práva a slobody porušujú. Chceme prispieť k vytváraniu sveta, v ktorom bude zároveň viac slobody a viac solidarity.

Sme stranou hodnôt

20. Slovenská demokratická a kresťanská únia bude svoju politickú činnosť koncipovať na hodnotách kresťanského učenia a liberálnej demokracie. Treba rozlišovať medzi úlohou cirkví a úlohou štátu, medzi vierou a politikou. Nechceme však zabúdať ani na súvislosť medzi hodnotami, ktoré pochádzajú z kresťanského učenia a kultúrneho dedičstva, a medzi ľudskými právami a demokratickými ideálmi slobody, zodpovednosti, rovnosti, solidarity a spravodlivosti, ideálmi liberálneho štátu a spoločnosti. SDKÚ nie je konfesionálnou stranou, ale je politickou stranou založenou na hodnotách.
Keby sme sa od svojich hodnôt vzdialili, keby sme ich zanedbali alebo na ne zabudli, premenili by sme sa veľmi rýchlo na organizáciu, ktorej by šlo už iba o moc. Stratili by sme tú najsilnejšiu pohnútku a tým aj budúcnosť. V týchto hodnotách sa zračí naša univerzalita a originalita založená na porozumení pre nesmiernu komplexnosť každej ľudskej bytosti a spoločenského života.

II. Štát slobodných občanov

21. Základným poslaním štátu je utvoriť rámec pre dôstojný a slobodný život svojich občanov.

22. Za základné úlohy štátu považujeme predovšetkým:

ochranu základných práv a slobôd každého občana,
ochranu pred akýmkoľvek zneužívaním moci,
obranu občanov pred ohrozením vo vnútri štátu, ako aj štátu ako spoločenstva,
ochranu slabších tam, kde nie sú schopní rizikám čeliť sami,
cieľavedomé utváranie čo najpriaznivejších životných podmienok a podmienok pre rozvoj kultúry a vzdelania,
podporu slobody všetkých spoločenských skupín a ochraňovanie menšín,
starostlivosť o zdravé a kultivované životné prostredie pre našu, ale aj pre budúce generácie.

Právny štát

23. Na zabezpečenie svojich úloh štát využíva svoju moc. Legitimita štátnej moci je založená na slobodnom rozhodovaní občanov prostredníctvom pravidelných všeobecných volieb zástupcov občanov.
V demokratickom právnom štáte má pri riešení konfliktov spoločnosti rozhodujúcu úlohu nie sila, ale právo a zákon. Moc štátu je založená na zákonoch. Čím spravodlivejšie sú zákony, čím efektívnejšie a ľahšie sa možno ochrany zákona dovolať, tým pevnejšia je demokratická štátna moc.

Ústavný poriadok

24. Základom právneho poriadku v Slovenskej republike je jej ústava. V nej sa ustanovuje pôvod, rozdelenie, spôsob výkonu štátnej moci a základné mechanizmy na ochranu pred jej zneužitím. Ústavná úprava základných práv a slobôd občanov vychádza z hodnotového základu vychádzajúceho z európskeho kresťanského a humanistického dedičstva, na ktorom je založené učenie o neodňateľných právach a rovnosti každej ľudskej bytosti. Tento hodnotový základ ústavného poriadku našej vlasti budeme chrániť a zveľaďovať.

25. V budúcom ústavnom vývoji budeme podporovať také ústavné zmeny, ktoré budú smerovať k utváraniu čo najširšej jednoty občanov Slovenska. Ústavný vývoj by nemal byť výsledkom straníckeho zápasu, ale mal by prinášať také zmeny a doplnky nášho základného zákona, ktoré budú založené na spoločnom hodnotovom presvedčení všetkých občanov. Budeme sa tiež cieľavedome usilovať o prekonávanie pozostatkov nedemokratických a izolacionistických ústavných doktrín. Chceme, aby ústavný poriadok Slovenskej republiky zodpovedal integračným procesom v Európe a vo svete, novým požiadavkám našej doby, aby bol dobrým a prirodzene rešpektovaným základom pre život slobodnej demokratickej spoločnosti. Chceme, aby každý občan našej vlasti, bez ohľadu na stranícku príslušnosť, mohol byť na svoju ústavu hrdý.

Prezident

26. Zavedenie priamej voľby prezidenta Slovenskej republiky bolo prvou systémovou zmenou ústavného poriadku nášho štátu, ktorá rozšírila sféru priameho rozhodovania občanov. Táto zmena získala spontánnu podporu v spoločnosti. Hlava štátu sa takto stáva priamym zástupcom všetkého ľudu. Ústavné postavenie a oprávnenia prezidenta vychádzajú z modernej koncepcie parlamentnej formy vlády, v ktorej je hlava štátu mimo každodennej agendy výkonnej a zákonodarnej politiky. Nenahraditeľným sa stáva vo chvíľach kríz a vtedy, keď dochádza ku zmenám politických reprezentácií. Pre prezidenta sa takto vytvára dostatočný priestor pre zastupovanie štátu v globálnych politických a spoločenských súvislostiach.
Ústavná úprava postavenia a oprávnení prezidenta republiky zodpovedá našej predstave tohto ústavného orgánu. Prezident by mal byť integrujúcou osobnosťou, vnášajúcou do ústavného a politického života štátu predovšetkým dlhodobý, upokojujúci a hodnotový rozmer. K občanom Slovenska, ale aj k predstaviteľom medzinárodného spoločenstva by mal prezident podľa našich predstáv prichádzať s hodnotovým posolstvom, vnášajúcim ideály do života spoločnosti.

Priama demokracia

27. Sme za čo najväčšie rozšírenie okruhu vecí, o ktorých budú občania rozhodovať priamo. Budeme sa však usilovať presadzovať aj také zmeny v úprave priamej demokracie, v ktorej sa podstatne jasnejšie vymedzí, o čom a za akých podmienok budú môcť reálne rozhodovať priamo občania, a čo zostane vo výlučnej zodpovednosti pre rozhodovanie zvolenej politickej reprezentácie.

Zákonodarná moc

28. Slovenský parlamentarizmus zdedil mnohé pozitívne, ale aj veľa negatívnych charakteristických znakov z minulosti. Stal sa nervovým centrom stranícko-politického zápasu. Jeho činnosť ovládajú politické strany. Ústavný princíp slobodného mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky sa v reálnom živote presadzuje len s problémami. Občania nie sú presvedčení, že ich zástupcovia v parlamente majú zmysel pre zodpovednosť a pre verejné dobro. Celkom oprávnene podrobujú kritike prejavy osobnej nedisciplinovanosti, ale aj neprofesionality v práci niektorých poslancov zákonodarného zboru.

29. Chceme preto presadiť také systémové zmeny, ktoré zásadným spôsobom zvýšia dôstojnosť slovenského parlamentu a autoritu zvolených reprezentantov ľudu. Takouto zmenou je predovšetkým priama voľba poslanca. Odstránenie straníckych kandidátnych listín a zavedenie bezprostrednej väzby medzi voličmi a ich konkrétnym poslancom bude viesť k neanonymným vzťahom, k podstatnému zvýšeniu kvality poslaneckého zboru a napokon k oveľa zdravším vzťahom medzi poslancami ako ústavnými činiteľmi s priamym mandátom voličov, a ich politickými stranami.

30. Právny poriadok Slovenskej republiky je v štádiu zásadných reforiem. Prekonávajú sa pozostatky komunistických zákonov, politický zápas uplynulých rokov priniesol množstvo účelových a často veľmi neorganických právnych noriem. Potreba približovať právny poriadok zákonodarstvu Európskej únie, prehlbovať demokratické procesy, odbúravať zbytočnú byrokraciu a umožňovať slobodný rozvoj občianskej spoločnosti vyžaduje radikálnu zmenu právneho myslenia. Tá sa dotýka všetkých, to znamená aj občanov ako používateľov zákonov. Prednostne sa to však vzťahuje na tých, čo právo tvoria. Budeme preto dbať na podstatné a stále prehlbovanie kvality zákonodarného zboru a jeho profesionálneho zázemia.

31. Cieľom reformy právneho poriadku je nielen skvalitnenie zákonov, vytvorenie systému, v ktorom sa dokážu lepšie orientovať nielen právnici, ale všetci občania, ale aj cieľavedomé odstraňovanie zbytočnej štátnej právnej reglementácie tam, kde si vystačí občianska spoločnosť vlastnými prostriedkami.

Výkonná moc

32. Vláda. Vláda je v našom ponímaní službou každodenným potrebám spoločnosti. Jej ústavná zodpovednosť voči parlamentu je zásadným vzťahom zabezpečujúcim kontrolu jej činnosti. V čase vyzrievania a zmien na politickej scéne Slovenska považujeme za legitímne hľadať ústavné formy pre posilňovanie stability vlády v priebehu volebného obdobia.

33. K zásadným opatreniam na posilňovanie stability vlády by mohol patriť princíp konštruktívneho hlasovania o vyslovení nedôvery predsedovi vlády.

34. Správa štátu. Veľmi dôležitou podmienkou toho, aby štát prostredníctvom výkonnej moci plnil svoje poslanie, je dobre fungujúca a efektívna administratíva. Štátni úradníci tvoria chrbticu štátnej moci a treba ich ako stav brániť pred útokmi nezodpovedných politikov, ktorí si neuvedomujú, že žiadna politická vízia sa nestane skutkom, ak sa nedovedie do konkrétnej podoby, na konkrétnom mieste. Tu plnia administratívni úradníci štátu, ale aj orgánov územnej samosprávy nezastupiteľné poslanie.
Budeme presadzovať, aby sa administratíva výkonnej moci stala skutočne verejnou službou občanom. Jej organizácia musí byť efektívna, musí sa približovať ľuďom tam, kde žijú a pracujú. Úradník môže rozhodovať naozaj len o tom, čo nevyhnutne patrí k zabezpečovaniu úloh štátu. Naším zámerom je odpolitizovať verejnú službu, vytvoriť z nej kvalifikovanú odbornú činnosť schopnú reagovať na zmeny potrieb, a orientovanú na vysokú výkonnosť.

Súdna moc

35. Právny štát nemôže fungovať, ak nejestvuje mechanizmus rýchleho a dôsledného vymáhania práva. Túto funkciu má zabezpečovať nezávislá súdna moc. Súdny proces, ktorý trvá dlhé roky, sa stáva hrobárom právnej istoty.

36. Budeme posilňovať nezávislosť sudcov od politiky. Prehlbovanie samosprávy vo vnútri súdnej moci je jedným zo systémových krokov smerujúcich na zabezpečovanie tohto zámeru. Zmyslom nezávislosti súdnej moci je predovšetkým vytváranie predpokladov proti zneužívaniu moci. Skúsenosť s totalitnými režimami nás učí, že jedným z podstatných krokov pre sústreďovanie a zneužívanie moci bolo vždy obmedzovanie nezávislosti pri rozhodovaní súdov. To už nepripustíme.

37. Na druhej strane sudca nemá zostať mimo akéhokoľvek systému spoločenskej zodpovednosti. Budeme posilňovať prvky priamej kontroly súdnej moci občanmi. Procesné pravidlá upravíme tak, aby vytvárali účinný tlak na rýchlosť, dôslednosť, spravodlivosť a neúplatnosť pri rozhodovaní sudcov.

Územná samospráva

38. Rozvoj územnej samosprávy na úrovni obcí a vyšších územných celkov považujeme za základný predpoklad pre masové zapájanie sa občanov do správy verejných vecí. Odovzdaním právomocí na miestnu a regionálnu úroveň umožníme občanom priamu kontrolu plnenia verejných úloh a použitia verejných financií.
Decentralizáciu právomocí, verejných financií a politickej moci nechápeme ako dobrosrdečnosť ústrednej vlády, ale ako realizáciu základného ústavného princípu, pretože: "Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo."

Politické strany

39. V demokratickej spoločnosti plnia politické strany nezastupiteľné poslanie. Tvoria neoddeliteľnú súčasť každej parlamentnej demokracie. Podieľajú sa rozhodujúcim spôsobom na organizácii politickej súťaže, ponúkajú vecné a osobnostné alternatívy, vytvárajú pre občanov priestor pre ich osobné angažovanie sa vo verejnom živote.
Dôležitou úlohou politických strán je vytváranie politického povedomia, ich účasť v spoločenskej diskusii o otázkach verejného záujmu. Politické strany sú generátorom politických ideí a súťaže týchto ideí.

40. Slovenská spoločnosť potrebuje zodpovedné a demokratické politické strany, schopné ponúkať svojim občanom realistické predstavy o fungovaní slobodnej spoločnosti, a spôsobilé uniesť zodpovednosť aj za ich presadzovanie do skutočného života. Takúto úlohu môžu plniť len veľké politické strany. Nebudeme preto podporovať opatrenia, ktoré smerujú k atomizácii a ďalšiemu rozdrobovaniu politickej scény.

SDKÚ - strana otvorená pre každého

41. V Slovenskej demokratickej a kresťanskej únii, ktorú utvárame ako ľudovú a otvorenú politickú stranu, sú zastúpení muži aj ženy zo všetkých oblastí Slovenska, príslušníci rôznych povolaní, vekových skupín a náboženstva. Aj keď títo ľudia majú rozličné záujmy a názory na mnoho vecí, ich predstavy sa podarilo zjednotiť na základe spoločného politického presvedčenia. Ako strana ľudového charakteru máme ambíciu zlúčiť rôzne skupinové záujmy a zamerať svoje úsilie pre dobro celej spoločnosti. Vnútrostranícka demokracia umožňuje širokú slobodnú diskusiu o akomkoľvek probléme, a hľadanie demokratického rozhodnutia, ktoré sa stáva politikou strany.
SDKÚ sa uchádza o podporu voličov. Zároveň utvára široký priestor pre zapojenie sa každého občana, ktorý sa chce spolupodieľať na utváraní jej politiky. Základnými zásadami sú: dodržiavanie kritérií pri prijímaní za člena SDKÚ a rozhodovanie všetkých členov o tom, kto bude za SDKÚ kandidovať do verejných funkcií.

42. Demokrati v posttotalitnej spoločnosti sa musia učiť žiť spolu v rôznosti. Skúsenosť desiatich rokoch po páde železnej opony nás učí, že vo väčšine postkomunistických štátov sa utvorilo veľké množstvo malých strán, ktoré len veľmi ťažkok dosahovali dohodu o spoločných politických prioritách a postupe. Ťažili a dodnes z toho ťažia sily minulosti, ktoré sa opierajú o prirodzenú zotrvačnosť v predstavách a návykoch veľkých skupín obyvateľstva, zneistených veľkými spoločenskými premenami. Poraziť tieto sily vyžaduje sústreďovať potenciál demokratov. Slovenská demokratická a kresťanská únia sa stáva nádejou demokratickej alternatívy spoločenského vývoja - oproti autoritatívnym stranám, ako aj oproti rozdrobenosti ostatných demokratov, neschopných účinne spolupracovať s inak zmýšľajúcimi, a neschopných nachádzať spoločné priority. SDKÚ sa takto stáva najsilnejšou politickou stranou bojujúcou za slobodnú a otvorenú občiansku spoločnosť na Slovensku.

Slovensko je domovom Slovákov i príslušníkov národnostných menšín a etnických skupín

43. Príslušníci národnostných menšín a etnických skupín žijúci v našej spoločnej vlasti obohacujú svojím potenciálom život našej spoločnosti. Naše spolužitie prináša aj problémy a rozličné obavy. Budeme energicky bojovať proti akýmkoľvek prejavom národnostnej a etnickej nenávisti či xenofóbie - nech tieto postoje vyjadruje ktokoľvek.
Chceme na Slovensku utvárať atmosféru vzájomnej tolerancie, úcty a partnerstva. Iba tak vytvoríme podmienky pre pokojné spolužitie Slovákov s ľuďmi inej národnosti.

44. Vo vzťahoch voči príslušníkom národnostných menšín a etnických skupín budeme predovšetkým rešpektovať tie pravidlá spolunažívania v rámci multinárodnostného a multietnického prostredia, ktoré sa v priebehu dlhšieho časového obdobia prirodzene vyvinuli. Pre tieto pravidlá budeme vytvárať zákonné záruky. Nebudeme však podporovať také požiadavky, ktoré budú smerovať k narušovaniu pokojného spolunažívania.

Tretí sektor a spoločenská samospráva

45. Rozličné formy občianskeho združovania a spolčovania sú prejavom dobrovoľnej organizovanosti občanov v slobodnej občianskej spoločnosti. Budeme tento proces podporovať. Zároveň však budeme dbať aj o to, aby sa organizované záujmy občanov nepresadzovali na úkor verejného dobra.

Subsidiarita

46. Verejný život nie je iba vecou štátu. Mnoho z tradičných úloh štátu dokážu občania zabepezpečovať lepšie, lacnejšie a dôslednejšie v rôznych formách spoločenskej samosprávy. Chceme v spoločnosti uplatňovať zásadu subsidiarity v oveľa väčšej miere. Považujeme to za užitočné nielen na účinnejšie zabezpečovanie úloh štátu, ale aj pre vytváranie podstatne hlbšieho povedomia spoluzodpovednosti občanov a občianskych samosprávnych skupín voči verejným veciam.

Pluralizmus a záväzok verejného dobra

47. Pluralitná spoločnosť rešpektuje existenciu rôznych názorov a záujmov. Podporujeme taký pluralizmus, ktorého základom je sloboda myslenia a sloboda prejavu. Bez takéhoto slobodného pluralizmu nemôže jestvovať demokratická spoločnosť.
Politická činnosť nesmie podliehať iba tlaku záujmových skupín, nemala by byť zameraná len na uspokojovanie krátkodobých individuálnych či skupinových potrieb. V našej politike musíme vychádzať zo zodpovednosti za dobro celku. Iba tak budeme môcť zastupovať aj záujmy neorganizovaných obyvateľov a myslieť aj na potreby budúcich pokolení.
Politika SDKÚ vychádza z vedomia zodpovednosti za verejné dobro. Názory a záujmy spoločenských skupín budeme brať do úvahy, ale vždy tak, aby sme mali na pamäti dobro celku. Verejné dobro pritom nie je vždy jednoznačne vymedzenou hodnotou. Naše úsilie o dobro celku bude vychádzať zo spravodlivého vyvažovania záujmov.

Slobodný a zodpovedný občan

48. Slobodná spoločnosť môže existovať iba ak sa jej občania verejne angažujú. Povedomie spoločnej zodpovednosti každého za verejné veci je základom utvárania takejto spoločnosti. Zmysel pre zodpovednosť sa prejavuje hlavne v rodine, na pracovisku, v politickej oblasti, ale aj v oblasti sociálnej a charitatívnej solidarity. Budeme brániť slobodu občanov, a zároveň budeme posilňovať ich zmysel pre zodpovednosť za verejné dobro.

III. Spoločnosť aktívnych a zodpovedných ľudí

49. Pre život občianskej spoločnosti vytvára demokratický štát právny rámec a pravidlá. Neusiluje sa však vstupovať do jej priameho organizovania a poručníkovania. Je to priestor pre osobnú aktivitu ľudí, pre ich súťaž, bezprostrednú spoluprácu a solidaritu, ale aj pre previerku osobnej zodpovednosti každého za svoj život a za život svojej rodiny, obce a spoločenstva.

50. Preto základom nášho prístupu k ekonomickej politike nie je profesionálno-technický súhrn poučiek, ale filozoficko-morálny postoj. Ekonomickú činnosť človeka nepovažujeme len za nevyhnutnú povinnosť, ktorá zabezpečuje prostriedky obživy, ale aj ako aktivitu prispievajúcu k väčšej slobode ľudí.

51. Základom našej ekonomickej politiky je zásadná podpora každej poctivej ekonomickej aktivity. Vychádza z toho, že nie zopár mocných a bohatých, ale státisíce, ba milióny tzv. jednoduchých ľudí, dokážu tvorivo využiť príležitosť urobiť niečo pre seba a pre svoju rodinu, ak ju dostanú.
Náš program je programom zásadnej podpory životnej poctivosti. Vychádza z presvedčenia, že bohatstvo nie je ani zlé, ani dobré. Je príležitosťou pre väčšiu slobodu človeka. Základná morálna dimenzia vo veci bohatstva sa viaže k otázke, ako sa človek k nemu dostane. Budeme robiť zásadný rozdiel medzi tými, kto prišli k majetku nepoctivo, a tými, čo každodennou namáhavou prácou a podnikavosťou postupne zvyšujú úroveň svojho bohatstva. A tým aj bohatstva spoločnosti.

52. SDKÚ sa takto stavia otvorene voči mravnej výzve spoločnosti rozdelenej na bohatých a chudobných. Odmieta politiku, ktorá sa stavia na stranu bohatých bez toho, aby rozlišovala etický rozmer. Nepodporuje však ani socialistické riešenie, ktoré je voči každému individuálnemu vlastníctvu podozrievavé.

Program poctivej práce

53. Rozširovanie vlastníctva. Naším programom je maximálne rozširovanie vlastníctva medzi občanov. Budeme sa usilovať prebúdzať v státisícoch ľudí ich podnikavosť a činorodosť. Chceme vytvoriť také zákonné pravidlá, ktoré budú podporovať poctivú podnikavosť, ale zároveň sa budú stavať tvrdo proti chytráckosti a úsiliu o nezaslúžený zisk.
Je to program zbavovania sa ekonomickej závislosti státisícov ľudí. Takto budovaná spoločnosť kladie dôraz na osobnú aktivitu jednotlivcov a podporuje tých, ktorí živia seba i svoje rodiny prostredníctvom poctivej práce .

54. Stredný stav. Zároveň sa tým bude v spoločnosti posilňovať stav, ktorý si bude budovať vlastné sebavedomie a smelý postoj voči štátu. Takto sa utvára tzv. stredný stav, ktorý je základom spoločenskej stability demokratických štátov. Je to budovanie pevnej a stabilnej občianskej spoločnosti.

55. Súčasná príjmová štruktúra obyvateľstva nie je vyhovujúca a vyznačuje sa veľkou príjmovou diferenciáciu. Na Slovensku dnes dominuje mnohopočetná nižšia príjmová vrstva, a stredný stav tvorí úzky okruh spoločnosti. Toto chceme zmeniť. Jedným zo zásadných spoločenských zámerov SDKÚ je všestranná politická podpora pre utváranie širokej strednej vrstvy ako stabilizátora demokratickej spoločnosti. Dlhodobým cieľom našej politiky je, aby stredný stav tvoril, podobne ako vo väčšine vyspelých demokratických krajín, až šesťdesiat percent práceschopného obyvateľstva.

56. Podpora malého a stredného podnikania. Rozvoj malého a stredného podnikania sa ešte stále stretáva s viacerými špecifickými ťažkosťami. Patria medzi ne najmä neúplný systém inštitucionálnej podpory, nedostatočné skúsenosti s investovaním, riadením i marketingom, administratívne bariéry, komplikovaná legislatíva a regulácia.
Úlohu štátu v budúcnosti vidíme predovšetkým v sprehľadnení inštitucionálneho systému s tým, že sa dôraz prenesie na pomoc pre malé prevádzky a novozačínajúcich malých podnikateľov, ďalej v podstatnom znížení administratívnej záťaže a zjednodušení legislatívneho rámca.

57. Prerozdeľovanie. Naša politika bude samozrejme rešpektovať aj ekonomické záujmy ostatných sociálnych skupín. Sme si preto vedomí potreby prerozdeľovania, ale len do miery, ktorá neohrozí konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky. Aby sme zabezpečili zdravý rozvoj našej spoločnosti, potrebujeme znížiť terajšiu mieru prerozdeľovania cez verejné rozpočty. V ére ekonomickej globalizácie uspejú tie krajiny, ktoré budú svoje verejné rozpočty minimalizovať.

58. Boj s nepoctivým obohacovaním. Aby sme podporili tvorivú aktivitu obyvateľstva, musíme okrem zníženia daní presadiť opatrenia, ktoré budú potláčať všetky formy nepoctivého obohacovania. Len spoločnosť, ktorá dá vážnosť poctivej aktivite a tvorivej práci je spoločnosťou humánnou a demokratickou. V takto budovanej spoločnosti sú stierané výrazné príjmové rozdiely medzi jednotlivými vrstvami spoločnosti pri zachovaní ekonomickej slobody jednotlivca.

59. Spoločenské reformy. Súčasná ekonomika Slovenska trpí veľkými deformáciami, ktoré bránia plnšiemu rozvoju tvorivej aktivity obyvateľstva. Aby sme tieto deformácie odstránili, treba uskutočniť reformy, ktoré položia základy modernej spoločnosti.
Chceme také reformy, ktoré budú v ľuďoch posilňovať vedomie osobnej zodpovednosti za svoj sociálny štandard. Takéto reformy sú zaručenou cestou k prosperujúcej a spravodlivejšej spoločnosti. Ľudia, ktorí chápu svoj život ako tvorivú aktivitu, budú mať viac bohatstva a v spoločnosti sa vytvorí oveľa viac pracovných miest.

Sociálne a ekologicky orientované trhové hospodárstvo

60. Naša politika bude rešpektovať zásady sociálne orientovaného trhového hospodárstva v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Rešpektujeme pritom základné sociálne a ekologické práva občanov.
Pod pojmom sociálne a ekologicky orientované trhové hospodárstvo však nechápeme ekonomický systém, ktorý prostredníctvom prerozdeľovania kladie dôraz na riešenie sociálnych potrieb obyvateľstva. V našej politike budeme klásť dôraz na fungujúci trh ako najefektívnejší nástroj na tvorbu materiálnych statkov. Vychádzame z toho, že aj naša ústava chráni a podporuje hospodársku súťaž.

61. Tvorba efektívneho hospodárskeho systému. Prechod zo systému socialistického plánovania k tvorbe systému efektívneho trhového hospodárstva nie je jednoduchým a ani krátkodobým programom. Popri tom, že sa vytvorili základné legislatívne, inštitucionálne a vecné predpoklady pre fungovanie trhovej ekonomiky, nedošlo napr. k vybudovaniu štandardnej finančnej infraštruktúry, efektívnej premene vlastníckych práv, konsolidácii verejných financií a dostatočnej vymáhateľnosti práva. Doteraz platný systém pravidiel v oblasti hospodárstva skôr odrádzal, ako lákal zahraničných investorov a bol brzdou zdravého rozvoja a príčinou negatívneho hodnotenia našej krajiny v zahraničí. Odstraňovanie týchto nedostatkov je zámerom našej politiky v najbližšom období.
Prvým úspechom tohoto úsilia bolo prijatie Slovenska do OECD. Ďalším dôležitým zámerom našej politiky v tejto oblasti je proces harmonizácie nášho práva s právom Európskej únie. Tým by sa vytvorili základné legislatívne a inštitucionálne predpoklady pre efektívne fungovanie trhového hospodárstva v dlhodobej perspektíve, ktorého výsledkom bude nová kvalita rastu.

62. Nová kvalita rastu, trhovo orientovaný ekologický systém. V podstatne väčšej miere ako doteraz chceme zapojiť mechanizmy trhového hospodárstva do služieb šetrného zaobchádzania s prírodou a životným prostredím. Chceme rešpektovať realitu, že sme súčasťou prírody a zachovať zodpovednosť za zdravé životné prostredie pre budúce generácie. Budeme sa snažiť o zmenu v doterajšom chápaní hospodárskeho rastu. Budeme sledovať princíp, aby každý výrobca i spotrebiteľ v budúcnosti niesol náklady spojené s ochranou životného prostredia.
V tomto smere pripravíme také ekologické pravidlá, ktoré nebudú deformovať základné princípy trhu, naopak stanú sa súčasťou inovačnej schopnosti, konkurencieschopnosti a efektívnosti podnikateľskej sféry. Nová kvalita rastu musí byť spojená s efektívnym využívaním prírodných zdrojov, hlavne však so zavádzaním nových technológií do praxe.

63. Daňová politika. Reforma daňovej sústavy a sociálneho systému privedie našu spoločnosť na cestu ekonomickej slobody pre široké vrstvy obyvateľstva nášho štátu. Dlhodobým cieľom našej daňovej politiky bude znižovanie celkového daňového a odvodového zaťaženia. V rámci zmien v daňovej sústave budeme presadzovať zvýšenie zdanenia spotreby a čiastočne aj majetku, a znižovanie zdaňovania príjmov. Uskutočnenie daňovej reformy výrazným spôsobom podporí vznik silnej strednej vrstvy.

64. Vyvážený rozvoj regiónov. Pri prerozdeľovaní daní budeme rešpektovať princíp rovnocenného rozvoja jednotlivých regiónov. Budeme presadzovať taký systém fiškálnej decentralizácie a prerozdeľovania zdrojov medzi regiónmi, ktorý bude popri princípe solidarity plne rešpektovať aj princíp motivácie a zodpovednosti obcí, miest a regiónov za svoj vlastný rozvoj.
Aby bol dodržaný princíp rovnocenného rozvoja regiónov, chceme čo najskôr presadiť reformu verejnej správy, ktorá bude decentralizovať rozdeľovanie väčšej časti daní na úroveň regiónov.

65. Chceme taký sociálny systém, ktorý nedeformuje trhové prostredie. Ako vyplýva z Ústavy SR, naše hospodárstvo je založené na trhu a konkurencii. Trh je organizačná forma, ktorá je výsledkom civilizačného vývoja. Konkurencia stimuluje výkonnosť jednotlivcov v prospech celku. Je tiež hnacím motorom inovácií a racionalizácie. Všeobecne platí, že vysoká účasť štátu a obmedzenie úlohy trhu vedie k nižšej výkonnosti hospodárstva, zmenšovaniu blahobytu a obmedzovaniu slobody.
Trh samotný však nemá v sebe zabudované všetky princípy sociálnej spravodlivosti. Preto úloha štátu v tomto smere je nenahraditeľná, lebo štát do značnej miery určuje sociálne usporiadanie spoločnosti. Základnou otázkou je, ako spojiť princíp humanity a spravodlivosti s výkonnosťou a spravodlivým rozdeľovaním, pretože tieto faktory sa vzájomne doplňujú i obmedzujú. Keďže uvedený vzťah v našich podmienkach má svoje historické ekonomické, sociálno - kultúrne zakotvenie, ktoré je poznačené socialistickou minulosťou i komplikovaným transformačným vývojom, bude si to vyžadovať v budúcnosti zásadnú zmenu v organizácii sociálneho systému v tej miere, aby tento systém v budúcnosti neohrozil výkonnosť hospodárstva a následne aj základné princípy sociálnej spravodlivosti.

66. Reforma sociálneho systému musí zmeniť spôsob prerozdeľovanie sociálnych dávok cez verejné rozpočty, aby došlo k ich adresnému vyplácaniu.
Sociálna sieť musí chrániť tie skupiny obyvateľstva, ktoré z objektívnych príčin nie sú schopné zlepšiť svoj sociálny štandard.
V oblasti dôchodkového zabezpečenia budeme presadzovať reformu systému s cieľom postupného prechodu z priebežného financovania dôchodkov na financovanie kombinované.

Rozvoj ľudských zdrojov

67. Aby došlo k zdravému rozvoju slovenskej spoločnosti, je potrebné rešpektovať špecifické danosti našej krajiny. Slovensko ako krajina chudobná na surovinové zdroje musí svoj hospodársky rast postaviť na rozvoji ľudských zdrojov. SDKÚ bude presadzovať opatrenia, ktoré v oblasti skvalitnenia ľudských zohrajú kľúčovú úlohu.
Budeme presadzovať, aby sa urýchlene prijali opatrenia, ktoré zvrátia nepriaznivý trend vývoja v oblasti demografickej štruktúry obyvateľstva a v oblasti úrovne vzdelanosti.

68. Zdravá rodina. Rodiny sú prirodzenými pevnosťami spoločenského života. V rodine sa väčšina ľudí prvýkrát stretáva s umením žiť s inými ľuďmi. V rodine sa budujú základy zmyslu pre poriadok, pravidlá, autoritu. Rodina je základnou ekonomickou jednotkou predovšetkým v oblasti spotreby. Niekedy je i svojbytnou výrobnou jednotkou. Rodina môže byť zdrojom veľkého potenciálu solidarity. Zdravé rodiny sú základom zdravej spoločnosti. Rozklad rodín vedie k rozkladu spoločnosti.
Na priaznivý vývoj rodín na Slovensku má rozhodujúci vplyv hodnotová orientácia ľudí v spoločnosti. Naše úsilie o presadzovanie pozitívnych spoločenských hodnôt do života je preto súčasne cestou k upevňovaniu zdravej rodiny. Toto považujeme za základ nášho prístupu. Bez postupného prekonávania hodnotového chaosu, ktorý sa v minulých desaťročiach utvoril, nemožno očakávať zásadné pozitívne zmeny v žiadnej oblasti spoločenského života. Rodina, ktorá je prirodzenou základnou bunkou života spoločnosti, nezostala ušetrená tohto vývoja v minulosti, a preto základ ozdravovania vzťahov vnútri rodín vidíme práve v tejto oblasti. Nie v oblasti materiálnych podmienok.
I keď si uvedomujeme, že účinky ekonomických nástrojov v rodinnej politike majú svoje hranice, budeme využívať aj takéto opatrenia. V rámci úsilia o zlepšenie demografickej štruktúry obyvateľstva prijmeme v oblasti rodinnej politiky nové podporné nástroje. Aj v našej rodinnej politike budeme podporovať zodpovednosť rodín za svoj život. Budeme sa usilovať finančne a daňovo zvýhodňovať tie rodiny, ktoré sa budú zodpovedne starať o výchovu svojich detí.
V oblasti podpory rodiny sa v celosvetovom meradle osvedčili dávky udeľované prostredníctvom daňových úľav pre pracujúcich rodičov. Budeme podporovať tento trend.

69. Školská politika. V oblasti školstva budeme podporovať politiku vzdelanostného rastu z hľadiska potrieb trhu.

70. Budeme presadzovať väčší priestor pre súkromné a cirkevné školy. Sme za rovnoprávnosť všetkých druhov škôl.

71. V rámci financovania vzdelania budeme podporovať spoluúčasť študenta pri financovaní vysokoškolského štúdia. Zavedieme mechanizmus štipendií a pôžičiek, ktoré zabezpečia, aby študenti z chudobnejších rodín neboli v nevýhode. Aj tu musí platiť princíp solidarity.
Základné školstvo bude v plnom rozsahu financované z verejných zdrojov.

72. Kultúra. Kultúra je základným prvkom národnej identity. Má charakter nielen prostriedku, ale aj jedného z cieľov duchovného rozvoja občanov. Patrí medzi najúčinnejšie formy živej diplomacie a má najzrozumiteľnejšiu výpovednú hodnotu o našej civilizačnej úrovni. Preto považujeme za nevyhnutné zachovávať a podporovať jej rozmanitosť a pluralitu v profesionálnej, neprofesionálnej, štátnej i neštátnej sfére, nezávisle od vplyvu ideológie a straníckych záujmov.
Kultúru vnímame aj ako dôležitý ekonomický faktor. Investície do kultúrnych pamiatok a kultúrnych zariadení sú investíciami do trhu práce. Kultúru tiež chápeme ako jeden zo základných pilierov rozvoja cestovného ruchu. Naším cieľom je vytvoriť podmienky pre viaczdrojové financovanie kultúry a jej slobodného rozvoja a zabezpečiť predpoklady na poznávanie, ochranu a sprístupnenie kultúrneho dedičstva.

73. Zdravotníctvo. Naším cieľom je trvalé zlepšovanie zdravotného stavu obyvateľstva. Chceme ho dosiahnuť predovšetkým:

vytvorením efektívnej štruktúry verejného zdravotníctva a rozvojom takých služieb a aktivít k ochrane a podpore zdravia, ktoré v prospech občanov organizuje štát a verejné inštitúcie. Dôraz budeme klásť na cielenú individuálnu a skupinovú prevenciu.
Posilnením postavenia občana v systéme verejnoprospešnej a privátnej zdravotníckej starostlivosti a systéme zdravotného poistenia. Umožnením výberu zdravotnej poisťovne na základe jej poistného plánu, zavedením pripoistenia a doplnkového poistenia rozšírime rozsah a zvýšime kvalitu zdravotníckej starostlivosti.
Zvýšením spoločenského postavenia a ekonomického ohodnotenia práce zdravotníckych pracovníkov.
Budeme presadzovať vytváranie konkurenčného prostredia pri poskytovaní zdravotníckych služieb a v riadení štátu postupne ponecháme len nevyhnutnú časť siete zdravotníckych zariadení.

Hospodárska politika

74. Protiinflačná politika. Každá ekonomika, ktorá chce motivovať obyvateľstvo k sporeniu a investíciám, musí dokázať udržať rast cien na čo najnižšej úrovni. Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby rast spotreby bol krytý rastom produktivity. V oblasti mzdovej politiky budeme podporovať rast miezd len do tej miery, ktorá neohrozí konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky. Osobitne veľký dôraz budeme klásť na zníženie verejnej spotreby.

75. Stabilná mena. Hlavným cieľom v každom efektívne fungujúcom trhovom hospodárstve je menová stabilita. Tú možno dosiahnuť nízkou mierou inflácie, disciplinovanou rozpočtovou politikou vo verejnom sektore a racionálnym rozhodovaním a fungovaním podnikateľskej sféry.
Dôležitým predpokladom stabilnej meny je nezávislé postavenie Národnej banky Slovenska. Budeme takéto postavenie ústrednej banky podporovať.
Stabilita meny je tiež dôležitým predpokladom pre vstup do Európskej menovej únie. Pred vstupom do Európskej menovej únie čaká naše hospodárstvo zložitá konvergenčná etapa. V nej chceme uplatňovať stratégiu založenú na realistických prírastkoch hrubého domáceho produktu, mierne vyššej inflácie a pri akceptovaní ohraničenia reálneho zhodnotenia slovenskej meny mierou rastu produktivity. Pre zdravý vývoj hospodárstva bude potrebné čo najskôr splniť liberalizačné kroky v oblasti krátkodobých kapitálových pohybov, aby došlo k úplnej konvertibilite slovenskej koruny. Týmto prístupom chceme vytvoriť podmienky pre rýchlu štruktúrnu adaptáciu hospodárstva tak, aby sme systémovo i vecne boli pripravení na náročné konkurenčné prostredie v momente vstupu do Európskej menovej únie.

76. Stabilita meny výrazným spôsobom ovplyvňuje prílev zahraničných investícií. Stabilná mena je garantom maximálneho zhodnotenia investícií. Pevnú menu najviac podporuje hospodárska a spoločenská stabilita.

77. Slobodná súťaž. Slobodná súťaž je základným pilierom otvorenej demokratickej spoločnosti. Dáva všetkým ľuďom rovnaké šance presadiť sa. Motivuje ľudí k výkonu a privádza spoločnosť k prosperite. Súťaž ponúka obrovské šance pre všetkých ľudí bez ohľadu na ich terajšie postavenie.
Aby bola súťaž spravodlivá, musíme zabrániť nekalej konkurencii a zneužitiu politickej moci. Tam, kde vysoká koncentrácia hospodárskej moci bráni konkurencii, je ohrozená slobodná voľba občanov a sú oslabené trhové vzťahy. Štát musí preto zasiahnuť proti zneužitiu moci monopolov. Hospodársku súťaž môže obmedziť samotný štát prostredníctvom štátnych investícií a rôznych dotácií. Preto budeme presadzovať transparentný prístup pri zadávaní štátnych objednávok a budeme redukovať objem dotácií.

78. Stabilizácia verejných rozpočtov. Konsolidované verejné rozpočty majú veľký vplyv na hospodársku stabilitu krajiny. Deficitný verejný rozpočet odčerpáva peniaze z podnikateľského sektora a berie ľuďom prácu. Čím vyšší je verejný dlh, tým väčšie sú deformácie trhu. Z tohto dôvodu je nevyhnutné postupne zmenšovať schodok verejných financií s cieľom verejný dlh splatiť. Toto je mimoriadne ambiciózny cieľ, najmä keď ho treba dosiahnuť spolu s poklesom daní. Ak chceme znížiť zadĺženosť štátu, musíme redukovať jeho postavenie v ekonomike . Naším zámerom je preto určiť, ktoré statky a služby má vykonávať štát, a ktoré sa majú zveriť trhu.
Musíme prehodnotiť sociálne zabezpečenie. Štát môže udržiavať len taký rozsah sociálnych služieb, ktorý je schopná ekonomika štátu zvládnuť .

79. Doterajší vývoj v oblasti verejných financií zaznamenal rozporuplný vývoj. Popri zásadnej zmene na strane príjmov v daňovej sústave a oddelení nemocenského, zdravotného a dôchodkového systému, vo výdavkovej časti k zásadným zmenám nedošlo. Preto zásadnou nevyhnutnosťou pre najbližšie obdobie je konsolidácia verejných financií a príprava legislatívnych a inštitucionálnych zmien, ktoré by mali vytvoriť v budúcnosti predpoklady pre zníženie úlohy verejných finacií znížením ich podielu na hrubom domácom produkte.
Pre naplnenie týchto zámerov považujeme za nevyhnutné uskutočniť racionalizáciu štátnej správy s presadením takých pravidiel, ktoré budú zvyšovať efektívnosť a výkonnosť štátnej správy, zrealizovať presun právomoci a financií zo štátnej správy na samosprávu, vykonať kroky pre racionalizáciu daňovej správy a sprísnenie daňovej disciplíny, ako aj optimalizáciu a harmonizáciu daňových sadzieb s Európskou úniou. Naše dlhodobé ciele aj v tejto oblasti určujú Maastrichtské kritériá, ktoré pripúšťajú deficit verejných financií v momente vstupu do európskej menovej únie maximálne vo výške 3 % hrubého domáceho produktu. Budeme presadzovať tendenciu smerovania k vyrovnanému rozpočtu celkového okruhu verejných financií. Naším zámerom je tiež program harmonizácie daňových sadzieb so smernicami Európskej únie, a postupné znižovanie podielu verejných financií na hrubom domácom produkte a s tým prepojené zníženie daňovej a odvodovej zaťaženosti.

Odvetvová politika.

80. Naším cieľom v odvetvovej politike je vytváranie efektívnej štruktúry podnikovej sféry na princípe trhových vzťahov. Budeme preto odstraňovať všetky prekážky, ktoré stoja v ceste štrukturálnym reformám. Urýchlime proces likvidácie stratových podnikov a výrob. Podporíme investície a mobilitu pracovných síl. Prijmeme opatrenia na maximálne zhodnotenie domácich zdrojov.

81. Trhovo orientovaná podpora štruktúrnych zmien a aktívna štruktúrna politika. Schopnosť prispôsobovať sa podmienkam na medzinárodných trhoch je hlavnou výzvou pre podnikateľskú sféru. Úlohu "barometra" štruktúrnych zmien nemôže uskutočňovať štát, ale trh, ktorý najlepšie reaguje na konkurenčné impulzy.
V našej politike budeme podporovať predovšetkým tvorbu vhodných podmienok pre podnikateľskú sféru, na základe ktorých budú podniky schopné pružne reagovať na zmeny v trhovom prostredí. Chceme byť tiež nápomocní pri riešení možných sociálnych dopadov vyplývajúcich z týchto zmien a pri riešení závažných regionálnych problémov prostredníctvom trhovo konformných nástrojov.
Špecifickým problémom transformujúcich krajín je značné zaostávanie vo výskumno-inovačnej, dopravnej, telekomunikačnej a bytovej infraštruktúre, čo môže deformačne pôsobiť na charakter i veľkosť investičnej činnosti podnikov. Považujeme preto za dôležité v uvedených oblastiach uskutočňovať aktívnu politiku štátu s možnosťou využívania širokej škály nástrojov i zdrojov pre zlepšenie kvality uvedenej infraštruktúry.

Privatizácia

82. Naším dôležitým bezprostredným cieľom v oblasti privatizácie je zavŕšenie transformácie vlastníckych vzťahov, hlavne vo finančnom sektore a u prirodzených monopolov.
Považujeme za užitočné a efektívne pokračovať v privatizácii takzvaných strategických podnikov.

Príprava na vstup do EÚ

83. V dôsledku zmien v susedných krajinách strednej a východnej Európy, v krajinách Európskej únie i vo svete, musí hospodárstvo Slovenska čeliť novým výzvam. Predovšetkým v hospodárskej, technologickej, sociálnej, ekologickej, ako aj politickej oblasti. Musíme zlepšiť výkonnosť a konkurencieschopnosť hospodárstva, vytvoriť podmienky pre sociálne istoty a životné šance budúcim generáciám. Rastúca internacionalizácia trhov a zvyšovanie medzinárodnej konkurencie je výzvou pre aktívne pôsobenie v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru a pre vstup do Európskej únie spolu s krajinami Visegrádskej štvorky. Premrhanie tejto šance by na niekoľko desaťročí odsunulo Slovensko do pozície outsidera s výraznými negatívnymi dôsledkami vo všetkých oblastiach spoločenského života.
Napĺňanie týchto potrieb považujeme za jednu zo zásadných priorít politiky SDKÚ.

IV. Slovensko v rodine demokratických národov

84. SDKÚ pri formulácii zahraničnopolitickej časti svojho programu vychádza z národnoštátnych záujmov Slovenska, ako aj zo zámeru zaistiť maximálnu bezpečnosť a trvalú prosperitu občanov Slovenskej republiky.
Zahraničnú politiku vnímame ako významnú integrálnu súčasť budovania slovenskej štátnosti a naším úsilím je získať pre Slovenskú republiku dôstojné miesto v medzinárodnom spoločenstve. Naším cieľom je vybudovať slobodnú, otvorenú spoločnosť s trhovým hospodárstvom, ktorá bude trvalou súčasťou hodnotového sveta Západu.

Európska integrácia

85. SDKÚ vidí budúcnosť občanov SR ako občanov členského štátu Európskej únie. Proces európskej integrácie poskytol obyvateľom západnej časti nášho kontinentu možnosť slobodného mierového rozvoja a postavil pevný fundament prosperity. Dnes je šanca tento praxou overený projekt rozšíriť o krajiny strednej a východnej Európy. Slovenská republika sa aktívne pripravuje na členstvo v Európskej únii a najmä demokratizačné zmeny v roku 1998 viedli k výraznej akcelerácii našich príprav a začatiu rokovaní o vstupe medzi SR a Európskou úniou.

86. Chceme dosiahnuť, aby sa Slovenská republika stala súčasťou Európskej únie v rovnakom čase, ako jej traja susedia - Česká republika, Maďarsko, Poľsko. Paralelne s negociáciami bude SDKÚ dbať najmä na proces prípravy vo všetkých rezortoch a včasnú a kvalitnú prípravu potrebnej legislatívy. Ťažiskovou oblasťou prípravy bude aj vytváranie zodpovedajúcej administratívnej kapacity na uplatňovanie aproximovanej legislatívy. Jednou z kľúčových úloh, ktorej budeme venovať osobitnú pozornosť, je vytvorenie podmienok integrácie Slovenskej republiky do vnútorného trhu Európskej únie. SDKÚ vypracuje návrh Energetickej koncepcie SR s dôrazom na otázky jadrovej energetiky a diverzifikáciu surovinových zdrojov. Samostatne alebo v spolupráci s inými asociovanými krajinami budeme schopní predložiť Európskej únii program spoločenskej adaptácie a akceptácie rómskeho obyvateľstva v SR.

87. Budeme venovať pozornosť neustálej plnohodnotnej informovanosti obyvateľstva SR o otázkach európskej integrácie. Bez maximálnej informovanosti a aktívnej participácie obyvateľstva na integračnom úsilí Slovenskej republiky by naše zámery nemali potrebný stupeň dôveryhodnosti.

Bezpečnosť

88. SDKÚ vidí trvalé záruky bezpečnosti Slovenskej republiky v členstve nášho štátu v Severoatlantickej aliancii. K tomuto jednoznačnému tvrdeniu nás vedie analýza medzinárodného prostredia, ako aj analýza vnútorných kapacít našej vlasti. Slovensko až do svojho vstupu do aliancie nemôže využívať výhody kolektívnej obrany a náš ekonomický potenciál nám neumožňuje efektívne zabezpečenie obrany na individuálnej báze. Vstup Českej republiky, Maďarska a Poľska do Severoatlantickej aliancie v roku 1999 ešte znásobil dôležitosť čo najskoršej integrácie Slovenska do tohto politicko-vojenského zoskupenia. Vstup do NATO je jednou z najzásadnejších priorít našej zahraničnej politiky.

89. SDKÚ bude vytvárať podmienky pre čo najrýchlejšiu a najefektívnejšiu prípravu Slovenska na vstup do NATO. Bude pritom klásť dôraz na úzku spoluprácu rezortov, prípravu kvalitných, po všetkých stránkach pripravených odborníkov a zodpovedajúce finančné zabezpečenie prípravy na členstvo v tomto zoskupení. V oblasti medzinárodných vzťahov bude dbať o ďalšie zintenzívnenie komunikácie Slovenska s členskými krajinami aliancie, ako aj jej bruselskou centrálou, s cieľom získať pevnú podporu pre členstvo našej vlasti v aliancii.
SDKÚ podporuje širšie zapojenie Slovenska do budovania európskeho piliera transatlantickej bezpečnosti - Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky. Za jedinú plnohodnotnú záruku bezpečnosti krajiny však považujeme členstvo v Severoatlantickej aliancii, ktorej úloha pri budovaní bezpečnosti európskeho kontinentu je kľúčová.

Bilaterálne vzťahy a regionálna spolupráca

90. Pre Slovenskú republiku má mimoriadny význam spolupráca v stredoeurópskom priestore, predovšetkým so susednými krajinami. S nimi má Slovensko v zásade zhodné záujmy v integračnej oblasti ako zámer vybudovať stabilný a bezpečný stredoeurópsky priestor.
Obnovenie visegrádskej spolupráce v roku 1998 vnieslo novú dynamiku do vzťahov v regióne a výrazne posilnilo jeho vnútornú súdržnosť, čo zaznamenali aj naši zahraniční partneri. SDKÚ bude naďalej presadzovať posilňovanie spolupráce V4 v jej troch základných dimenziách:
1) ako nástroja na podporu integračných ambícií visegrádskych krajín do Európskej únie a Slovenska do Severoatlantickej aliancie;
2) posilňovania vnútornej kohézie priestoru V4 so snahou o maximálnu kooperáciu na úrovniach občan-región-štát;
3) ako pozitívny príklad stability a spolupráce v regióne strednej a východnej Európy a inšpiráciu pre ostatné transformujúce sa krajiny.

91. Súčasťou stredoeurópskej politiky SDKÚ bude aj podpora aktivít v rámci Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode (CEFTA) a Stredoeurópskej iniciatívy (SEI). Primeranú pozornosť budeme venovať aj rozvoju euroregiónov na území SR a cezhraničnej spolupráce.

92. Spomedzi bilaterálnych vzťahov so susedmi chápeme vzhľadom na historické, kultúrne a ekonomické väzby spoluprácu s Českou republikou naďalej ako nadštandardnú.
Budeme sa usilovať zachovať a rozvinúť pozitívne momentum vo vzťahoch s Maďarskou republikou, ktoré nastalo po roku 1998. Pragmatická spolupráca, spoločný postup v politickej a hospodárskej oblasti a dôraz na spoločnú budúcnosť v stredoeurópskom priestore musí prekonať nánosy minulosti a často umelé nedorozumenia.
Poľsko svojou váhou na medzinárodnej scéne a úspešne prebiehajúcou transformáciou je pre Slovensko kľúčovým partnerom pri jeho euroatlantických integračných zámeroch. Chceme posilňovať vzájomné väzby a spoluprácu na všetkých úrovniach a vytvoriť pevnú sieť vzájomných vzťahov.
Rakúsko je jedinou susednou krajinou so skúsenosťami so vstupom do EÚ. Chceme sa poučiť z týchto skúseností a prajeme si, aby záujem na vstupe Slovenska bol obojstranne intenzívny, bez rušivých vplyvov odlišných názorov na otázky jadrovej energetiky.
Prioritou v rámci našich vzťahov s Ukrajinou bude snaha v spolupráci s ostatnými krajinami regiónu zapojiť nášho najväčšieho suseda väčšmi do stredoeurópskej spolupráce na všetkých úrovniach.

93. Vychádzajúc z potrieb Slovenskej republiky jednou z priorít našich dvojstranných vzťahov budú i naďalej kontakty s vyspelými demokraciami sveta.
Vzhľadom na medzinárodné postavenie a obrovský potenciál vo všetkých sférach budú významné miesto v bilaterálnych vzťahoch Slovenskej republiky zaujímať Spojené štáty americké. Obrat vo vzájomných vzťahoch, ktorý nastal po nástupe vlády premiéra Dzurindu v roku 1998, priniesol veľmi konkrétne ovocie v podobe členstva Slovenska v Organizácii pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD). Silné bilaterálne vzťahy treba rozvíjať vzhľadom na naše úsilie stať sa členom Severoatlantickej aliancie, ako aj na získanie podpory USA pre ambície Slovenska na rôznych multilaterálnych fórach. Pre rozvoj Slovenskej republiky a väčšiu prosperitu jej občanov sa bude SDKÚ usilovať zainteresovať podnikateľské subjekty z USA na väčších dlhodobých investíciách v našej vlasti.
Intenzívnu spoluprácu budeme rozvíjať aj so Spolkovou republikou Nemecko, Francúzskom, Veľkou Britániou a Talianskom. Tá bude zameraná na všestranný rozvoj vzťahov v politickej, bezpečnostnej a hospodárskej oblasti. V politickej a hospodárskej oblasti budeme klásť dôraz na prístupový proces Slovenskej republiky do Európskej únie, zvýšenie vzájomného obchodného obratu a väčší prílev zahraničných investícií a moderných technológií z týchto krajín. V bezpečnostnej oblasti sa chceme podieľať na budovaní európskej bezpečnostnej a obrannej politiky a zároveň získavať podporu spomínaných krajín pre naše členstvo v Severoatlantickej aliancii.
Veľký potenciál pre spoluprácu predstavujú stredné a menšie krajiny severozápadnej a severnej Európy. V rámci prístupového procesu do Európskej únie chceme aktívne využiť skúsenosti krajín južnej Európy s procesom transformácie, ako aj adaptácie na podmienky Európskej únie.

94. Máme záujem na partnerských, vyvážených a vzájomne výhodných vzťahoch s Ruskou federáciou a s ostatnými krajinami Spoločenstva nezávislých štátov. Ťažisko slovensko-ruskej spolupráce by malo spočívať najmä vo vyváženom rozvoji obchodnej ekonomickej spolupráce.

95. Z geograficky vzdialenejších krajín sa sústredíme na rozvoj vzťahov s členskými krajinami OECD. Potenciál rozvoja najmä ekonomických vzťahov predstavujú Čína, India, Izrael, ako aj ďalšie dôležité krajiny latinsko-amerického a afrického kontinentu.

Multilaterálna spolupráca

96. Okrem integračných priorít, ktoré pre SDKÚ predstavuje aktívna prezentácia Slovenskej republiky na multilaterálnych fórach OECD, Európskej únie (tam, kde máme prístup ako asociovaná krajina) a NATO (prístup na fórach Partnerstva za mier, resp. v rámci procesu Akčného plánu pre členstvo - MAP), chceme sa zúčastňovať aj na riešení globálnych problémov. Prvoradú pozornosť v tomto smere budeme venovať aktivitám v rámci Organizácie spojených národov, ktorá zostáva najvýznamnejším fórom multilaterálnej spolupráce. Budeme podporovať posilňovanie prítomnosti Slovenskej republiky v riadiacich štruktúrach OSN a účasť našich jednotiek na mierových operáciách OSN.
V Európe budeme podporovať zvyšovanie spolupráce s regionálnymi organizáciami, najmä OBSE a Radou Európy. Ich prostredníctvom chceme, aby sa Slovenská republika podieľala na rozvoji preventívnej diplomacie, kooperatívnej bezpečnosti a posilňovania dôvery.

Ekonomická dimenzia zahraničnej politiky

97. SDKÚ vníma ekonomickú dimenziu ako integrálnu súčasť zahraničnej politiky, ktorej treba aj vzhľadom na prebiehajúci transformačný proces venovať primeranú pozornosť. Jej cieľom je vytvoriť podmienky pre rozvoj hospodárskej spolupráce, presadzovanie ekonomických záujmov Slovenska a získavanie zahraničných investícií a moderných technológií. Po opätovnej integrácii obchodno-ekonomických oddelení do celkového rámca zahraničnej služby očakávame väčšiu efektivitu pri obhajovaní našich hospodárskych záujmov v krajinách, s ktorými máme nadviazané diplomatické styky. Zároveň je nevyhnutné prekonať súčasnú rozdrobenosť mechanizmov orientovaných na podporu exportu či zahraničné investície do Slovenskej republiky.

Inštitucionálne zabezpečenie zahraničnej politiky

98. Pre kvalitný výkon zahraničnej politiky je nevyhnutné zabezpečiť jej domáce zázemie. Pod týmto zázemím rozumieme systém inštitúcií podieľajúcich sa na formovaní a výkone zahraničnej politiky, inštitúcie zamerané na vytváranie myšlienkového zázemia a pripravujúce kvalitné kádre pre výkon zahraničnej služby, ako aj jej finančné zabezpečenie. SR má oproti porovnateľným susedom z Visegrádskej skupiny istý handicap, keďže nemá dlhodobú tradíciu týchto inštitúcií a aj vzhľadom na ekonomický výkon krajiny nie je zahraničná služba natoľko finančne zabezpečená ako v okolitých krajinách. SDKÚ chce tento handicap prekonať systematickou dlhodobou činnosťou.

99. Medzi inštitúcie podieľajúce sa na formovaní a výkone zahraničnej politiky treba zaradiť prirodzene v prvom rade Ministerstvo zahraničných vecí, Vládu Slovenskej republiky, Prezidenta SR a jeho kanceláriu, Národnú radu Slovenskej republiky a v rámci nej osobitne Zahraničný výbor, Výbor pre európsku integráciu a vo veľkej miere aj Výbor pre obranu a bezpečnosť. Pre kvalitnú implementáciu zahraničnej politiky je nevyhnutné zabezpečiť maximálnu koordináciu spomínaných inštitúcií. Okrem vytvorenia mechanizmov koordinácie je nevyhnutný permanentný politický tlak relevantných strán. SDKÚ bude v politických rokovaniach s partnermi klásť na túto oblasť mimoriadny dôraz. V rámci Ministerstva zahraničných vecí sa bude usilovať vytvoriť pre jeho pracovníkov motiváciu kariérneho postupu, opierajúcu sa v prvom rade o výkon a potrebnú kvalifikáciu.

100. Zo strednodobého a dlhodobého hľadiska je formovanie a výkon zahraničnej politiky závislý od inštitúcií zameraných na vytváranie myšlienkového zázemia a pripravujúcich kvalitné kádre pre výkon zahraničnej služby. Otázky zahraničnej politiky a bezpečnosti štátu by sa mali stať významnou súčasťou stredoškolských osnov v časti venovanej otázkam budovania štátu a jeho fungovania.
Na úrovni vysokých škôl bude SDKÚ dbať o to, aby na fakultách, katedrách a ústavoch zameraných na výuku medzinárodných vzťahov boli možnosti získať kvalitných vyučujúcich z domova aj z cudziny, ako aj možnosti pre študentov týchto predmetov získavať prostredníctvom výmeny a štipendií skúsenosti v zahraničí. Pre vedecko-výskumné inštitúcie vládneho aj mimovládneho charakteru bude SDKÚ presadzovať spravodlivú podporu zo strany štátu prostredníctvom grantového systému.

ZÁVER

101. Zvrchovanosť programu nad výkonnou politikou. Programové východiská utvárajú dlhodobý základ, na ktorom bude Slovenská demokratická a kresťanská únia budovať svoju konkrétnu politiku. Politické rozhodnutia, každodenná výkonná politika, ako aj strednodobé a dlhodobé politické ciele musia byť v súlade s programovými východiskami. Politika SDKÚ vychádza z tézy zvrchovanosti programu nad výkonnou politikou.

102. Programový dynamizmus. Programové východiská sú základným kameňom programu SDKÚ. Nie je to ešte hotový program pre všetky sféry spoločenského života. Budeme ho neustále rozširovať, pracovať na ňom. Nechceme, aby sa stal strnulým súhrnom poučiek. Vyznávame ideu programového dynamizmu, v ktorom bude vždy priestor pre jeho neustále budovanie, ale aj pre súťaž myšlienok a programových téz. Programový dynamizmus je odpoveďou na charakteristickú črtu našej doby - na stále nové spoločenské výzvy, potreby a problémy, ktoré prináša. Chceme takto budovať živý politický program pre ľudí a pre časy, v ktorých žijeme.

103. Pozvanie. Slovenská demokratická a kresťanská únia pozýva všetkých ľudí dobrej vôle, všetkých, čo im život, ktorý tu a teraz žijeme, nie je ľahostajný, všetkých, čo si uvedomujú, že generácie našich detí a našich vnúčat môžu od nášho pokolenia prebrať svet a spoločnosť iba také, aké ich svojou činnosťou učiníme, SDKÚ pozýva všetkých zodpovedných ľudí ku spolupráci.
Náš program, jeho budúce osudy, ale hlavne jeho presadzovanie do reálneho života slovenskej spoločnosti - to môže byť naše spoločné dielo. Dielo, ktoré určite stojí za námahu!