Úvod
SDKÚ-DS odmieta tézu, že Slovensko ako obeť celosvetovej krízy samé nemôže robiť nič, a že sa dá iba čakať, kedy sa kríza skončí. Sme naopak presvedčení, že v súčasnej situácii je potrebné správne stanoviť silnú rozvojovú stratégiu pre Slovensko - a že treba urýchlene prijať viacero konkrétnych, odvážnych a veľmi silných opatrení. Ich výsledkom musí byť najmä tvorba nových pracovných miest.
Vláda sa ukázala ako bezradná – a jej program nefunguje. Napriek opatreniam vlády zaznamenalo Slovensko v prvom polroku pokles hospodárstva väčší ako Česko alebo Poľsko. Slovensko potrebuje program!
SDKÚ-DS opäť predkladá návrhy na riešenie následkov hospodárskej krízy.
Ponúkame 12-bodový program, ktorý má 2 hlavné priority:
- Ako pomôcť ekonomike.
- Ako pomôcť ľuďom.
A. STRATEGICKÉ IMPULZY PRE ROZVOJ EKONOMIKY A RAST ZAMESTNANOSTI.
Pred krízou a do roku 2006 bolo Slovensko na jednom z prvých miest v atraktivite pre nové investície. Obávame sa, že keď kríza pominie, tak zistíme, že nás zosunula niekde do šedého priemeru, alebo ešte nižšie. Záleží nám na tom, aby Slovensko po kríze znovu stálo na štartovacej čiare najlepšie pripravené a rýchlo sa dostalo na čelo pelotónu! Slovensko sa musí opäť stať atraktívnym miestom pre investície, najmä pre investície s vyššou pridanou hodnotou. SDKÚ-DS navrhuje:
1. Znížiť a zjednodušiť odvody v súlade s návrhmi Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS).
2. Zastaviť plytvanie.
3. Urýchliť čerpanie eurofondov a lepšie ich využiť.
4. Viac investovať do vzdelania, podpory vedy a výskumu.
5. Zlepšiť súdnictvo a vymožiteľnosť práva.
6. Zmeniť zákonník práce.
B. OPATRENIA NA OCHRANU A PODPORU STREDNEJ VRSTVY A RODINY.
Ochrana a podpora strednej vrstvy a rodiny sa musí stať strategickým záujmom štátu – a v čase krízy dvojnásobne. Tento cieľ má svoj ekonomický, sociálny, ale aj morálny rozmer. Prosperujúca krajina – to je silná stredná vrstva. Prosperujúca stredná vrstva je okrem iného aj ďalším motorom ekonomiky. Štát musí dať najavo, že sa vie postarať nielen o ľudí, ktorí nechcú či nemôžu pracovať, ale že si váži poctivo pracujúcich ľudí, ktorí poctivo platia dane a odvody, starajú sa o rodinu a vychovávajú svoje deti. SDKÚ-DS navrhuje:
- Materskú na 1 rok vo výške čistého platu.
- Zásadne zvýšiť štátnu podporu na zatepľovanie domov a bytov.
- Citeľne zvýšiť platy učiteľov.
- Podporiť zvyšovanie kvalifikácie pre zamestnancov, ktorí dočasne nemajú prácu.
- Za prioritu vyhlásiť lepšie služby v zdravotníctve.
- Zastaviť prehlbovanie regionálnych rozdielov.
Slovenská ekonomika sa v súčasnosti nachádza v komplikovanej situácii. Mimoriadne úspešné obdobie predchádzajúcich rokov, ktoré vyvrcholilo v roku 2007 rastom hospodárstva na úrovni 10,4%, sa zmenilo na prudký pád ekonomiky, ktorý v tomto roku dosiahne podľa prognózy Ministerstva financií SR mínus 6,2%. Prepad ekonomickej výkonnosti Slovenska o vyše 16% za dva roky je jeden z najhorších spomedzi všetkých členských štátov EÚ. Celý tento prepad nemožno pripisovať iba vplyvom globálnej krízy, ani tvrdiť, že Slovensko je proti týmto vplyvom úplne bezmocné. Slovenská vláda mala a má v rukách nástroje, ktorými môže aj v tejto situácii pomáhať slovenskej ekonomike rozumnými impulzmi: zmierňovať dopady krízy na Slovensko a predovšetkým pripravovať slovenskú ekonomiku na obdobie po kríze. Bolo by nerozumné a pre budúcnosť Slovenska nebezpečné, keby sa presadil názor, že dnes na Slovensku nemôžeme robiť nič než čakať, pokiaľ kríza pominie, a po nej sa automaticky Slovensku opäť začne dariť. Nie je to pravda.
Slovensko bolo do roku 2007 jedným z lídrom medzi európskymi ekonomikami. Teraz však prichádzajú viaceré jasné varovania, že keď najhoršia fáza globálnej krízy odznie, Slovensko sa môže zobudiť v sivom priemere. Rast slovenskej ekonomiky sa výrazne neoživí a nové pracovné príležitosti nevzniknú samé od seba. Prognózy Európskej komisie a Národnej banky Slovenska už dnes varujú, že pokles počtu pracovných miest sa nezastaví dokonca ani po konci roku 2009. Ak nedôjde k zásadnému obratu v politike slovenskej vlády, Slovensko v ďalších rokoch prestane dobiehať vyspelejšie krajiny a životná úroveň slovenských občanov bude stagnovať alebo rásť oveľa pomalšie, ako tomu bolo v predchádzajúcich rokoch. Bez urýchlenej zmeny hospodárskej politiky Slovensko smeruje k priemeru a k prekonaným problémom, ktoré malo pred 10 rokmi.
Jeden z najhorších poklesov spomedzi všetkých krajín EÚ v priebehu dvoch rokov, ako aj aktuálne porovnanie poklesu slovenskej ekonomiky s okolitými štátmi V4 by malo byť pre nás jasným varovaním, že slovenská ekonomika stráca potenciál, ktorý dostala reformami a vstupom do EÚ a z ktorého čerpala ešte aj v rokoch 2007 a 2008. Tento potenciál však nedostal po roku 2006, s výnimkou prijatia eura, žiadne nové impulzy a postupne by doznieval aj bez dopadov globálnej krízy. Kríza tento fakt zakryla iba opticky – aj bez krízy slovenská vláda prognózovala na rok 2009 o polovicu menší rast ekonomiky ako pred dvoma rokmi. Kým ešte v roku 2006 dosiahlo Slovensko najvyšší prílev zahraničných investícií na obyvateľa spomedzi krajín V4, v roku 2008 to už bolo najmenej. Už tieto fakty mali byť varovaním, že slovenská ekonomika potrebuje ďalšie nové silné impulzy, aby zostala v skupine najrýchlejšie rastúcich ekonomík.
SDKÚ-DS neteší, že sa potvrdzujú naše varovania vláde, že nevyužila veľmi dobré časy v predchádzajúcich rokoch na aktívnu hospodársku politiku, ktorá by zlepšila odolnosť našej ekonomiky.
- Považujeme za doslova trestuhodné, že v roku 2008 pri stále vysokom raste ekonomiky 6,4% vláda zhoršila hospodárenie štátu (deficit 2,2% bol vyšší ako v predchádzajúcom roku!).
- Považujeme za mimoriadne krátkozraké, že vláda od svojho nástupu neurobila nič významné pre zlepšovanie podnikateľského prostredia (odvodový systém, administratívna náročnosť, súdy, infraštruktúra,...). Zahodila 25 mld. Sk, ktoré mohli prísť na účet štátu z privatizácie bratislavského letiska a Carga. Dnes, v časoch krízy, keď potrebuje krajina každú korunu, vláda stavia za peniaze daňových poplatníkov terminál bratislavského letiska a rozhadzuje ich na dotácie pre zle hospodáriace železnice.
SDKÚ-DS kritizovala túto politiku vlády v rokoch 2007 a 2008, no po vypuknutí finančnej krízy sme ponúkli vláde pozastaviť politickú konfrontáciu a začať dialóg. Slovenská ekonomika a slovenská spoločnosť potrebovala, aby jej politická reprezentácia dala hlavy dokopy, aby sa parlament zmenil na miesto skutočného dialógu, a aby nebola z diskusie v prospech Slovenska vylúčená žiadna užitočná myšlienka. Prijali sme pozvanie pre nášho zástupcu do Rady vlády pre hospodársku krízu, dvakrát sme predložili návrhy do diskusie na pôde parlamentu, kompletné iniciatívy dostal od nás aj predseda vlády a podporili sme všetky vládne návrhy, ktoré sme považovali za užitočné. Vládna väčšina v parlamente odmietla čo i len diskutovať s opozíciou o hospodárskej kríze, a premiér nezaradil naše návrhy na rokovanie Rady vlády pre hospodársku krízu ani raz! Namiesto spolupráce nastolila vláda totálnu konfrontáciu.
Takéto správanie vlády však nezakryje holé fakty o páde ekonomiky, o raste nezamestnanosti, o katastrofálnom čerpaní eurofondov a o plytvaní peňazí, ktoré len v prípade 45 najväčších zdokumentovaných prípadov podľa odhadov prekračuje sumu 88 mld. korún za tri roky. Realita ukazuje, že opatrenia, ktoré vláda doteraz schválila a označila za „protikrízové“, nedali a nedajú ekonomike dostatočný impulz, ktorý by prispel k udržaniu zamestnanosti a k vytváraniu nových pracovných príležitostí. V mnohých prípadoch vznikajú iba nové programy, ktoré vyžadujú viac administratívy, byrokracie a vytvárajú ešte väčší priestor pre klientelizmus a korupciu (ako napríklad tzv. sociálne podniky).
V posledných troch mesiacoch vláda už nemá silu ani len predstierať protikrízové aktivity; posledným „opatrením“ bolo takzvané šrotovné, ktoré nepomohlo našim, ale hlavne českým automobilkám. Slovenská vláda prespala celý záver minulého roka, kedy v skutočnosti nepredložila žiadne opatrenia ani víziu. Konať začala až začiatkom roku 2009, no po pár mesiacoch sa fantázia vlády vyčerpala: počet užitočných rozhodnutí sa dá spočítať na prstoch jednej ruky, nikto nepredložil analýzu o efektivite prijatých opatrení, vláda odkladá zásadnejšie prehodnotenie štátneho rozpočtu,... Už sa nedá zakrývať, že vláda je pri boji s hospodárskou krízou jednoducho bezradná.
(Príkladom skutočnej reakcie na hospodársku krízu je stimulačný balík v Českej republike. Napriek turbulentnej politickej situácii a ťažkému postaveniu vlády Mirka Topolánka balíček jeho vlády mal veľkosť 72,7 mld. Kč, teda 1,9% HDP, pričom polovica (36,4 mld. Kč) z neho bola určená na zníženie odvodov, a ďalších 17,8 mld. Kč na zníženie daní pre podniky. Teda takmer ¾ celého balíka ide v Českej republike na zníženie odvodov a daní. Slovenská vláda pritom tvrdošijne opakuje, že dane a odvody neznižuje žiadna vláda na svete.)
Tento dokument je otvorený, bude sa ďalej aktualizovať, meniť a dopĺňať podľa vývoja ekonomiky a krokov vlády.
Odmietame tézu, že Slovensko samé nemôže robiť nič než čakať pokým sa kríza skončí a ako to celé dopadne. Sme naopak presvedčení, že v súčasnej situácii je potrebné správne stanoviť rozvojovú stratégiu a urýchlene prijať viacero konkrétnych, odvážnych a veľmi silných opatrení. Vláda sa ukázala ako bezradná – a jej program nefunguje.
Napriek opatreniam vlády zaznamenalo Slovensko v prvom štvrťroku pokles hospodárstva väčší ako Česko alebo Poľsko. Slovensko potrebuje program!
SDKÚ-DS požaduje urýchlene revidovať tohtoročný štátny rozpočet a uskutočniť okamžitú revíziu všetkých výdavkov s cieľom zrušiť, alebo znížiť všetky verejné výdavky, ktoré nemajú proticyklický charakter, netýkajú sa príjmov občanov a výdavkov, ktoré zakladajú pre ekonomiku nové rastové impulzy. Hoci je prirodzené, že hospodárska kríza v istej miere automaticky zvýši deficit verejných financií, súčasná miera zadlžovania budúcich generácií je neakceptovateľná. Vážne hrozí, že prudké zadlžovanie bude brzdiť v budúcnosti výkonnosť slovenského hospodárstva.
Občania a firmy si riziko vysokého zadlženia uvedomujú a menia svoje správanie – znižujú mieru spotreby a racionalizujú výdavky v osobných rozpočtoch rodín. Verejná správa musí urobiť to isté. Je nevyhnutné prijať jasné a záväzné pravidlá, podľa ktorých sa bude znižovať deficit po ukončení hospodárskej krízy. Vzhľadom na to, že vláda v roku 2010 už predpokladá rast ekonomiky o 1%, deficit verejných financií musí v budúcom roku výrazne poklesnúť pod úroveň 3% HDP.
SDKÚ-DS navrhuje opatrenia, ktoré sú zamerané nielen na zmiernenie bezprostredných dopadov krízy v roku 2009, ale najmä na zodpovednú prípravu Slovenska na chvíľu, kedy sa svetové hospodárstvo znova oživí a noví investori budú hľadať vhodné príležitosti pre podnikanie vedúce k tvorbe nových pracovných miest. Naše návrhy vychádzajú z reálnych možností Slovenska a zohľadňujú aj doterajšie chyby vlády, pre ktoré sa niektoré inak užitočné opatrenia dnes nedajú prijať. (Napríklad zníženie daní, ktoré sme navrhovali v januári – vláda však medzičasom sériou zlých rozhodnutí doviedla verejné financie pod hranicu, kedy by zníženie daní uniesli.)
