Nižšie dane

prinesú viac práce

Zavedenie rovnej dane od januára 2004 bolo jednou z kľúčových reformných zmien, pod ktorou je podpísaná SDKÚ-DS. Zmysel rovnej dane bol v tom, že každé zarobené euro sa zdaní všetkým rovnako. Úspešnejší nemali byť potrestaní.

Zavedenie rovnej sadzby dane na Slovensku bolo výhodné pre všetky príjmové skupiny obyvateľstva. Najvýznamnejším prínosom však bolo zjednodušenie celého daňového systému, ktoré tak zvýšilo motiváciu pracovať ale aj platiť dane. Daňová reforma sa tak stala nástrojom na zatraktívnenie Slovenska medzi podnikateľmi.

Zavedenie rovnej dane na Slovensku a jej prínosy neušli pozornosti ani iným štátom a v krátkom čase daňový systém s rovnou sadzbou prevzali aj ďalšie štyri susedné štáty.

Kľúčovými opatreniami tejto zmeny účinnej od 1.1.2004 boli:

  1. Zavedenie rovnej sadzby dane z príjmov, tak pre právnické aj pre fyzické osoby na úrovni 19%.  Dovtedy bolo pri fyzických osobách 5 pásiem od 10% do 38%, právnické osoby boli zdaňované sadzbou 25%, čo naviac komplikovalo množstvo výnimiek a špeciálnych sadzieb.
  2. Zjednotenie sadzieb DPH na úrovni 19%. Dovtedy existovali dve sadzby 14% a 20%.
  3. Zrušenie väčšiny rôznych odpočítateľných položiek, špeciálnych sadzieb a iných výnimiek.
  4. Zrušenie dane z dividend.
  5. Zrušenie dane z darovania, dedičstva a prevodu a prechodu nehnuteľností.

Ako sa tieto zmeny prejavili na výsledkoch ekonomiky Slovenska? Určite pozitívne. Slovenská ekonomika zaznamenala rast zo 4,2% v roku 2003 na 10,4% v roku 2007. V rovnakom období vzrástli daňové príjmy oproti roku 2003 o 44,8%, pričom najvýraznejší bol práve nárast výnosu dane z príjmov právnických osôb a to o 70,9%, pričom hneď v prvom roku účinnosti reformy bol výber vyšší ako pred reformou. Do dvoch rokov po zavedení rovnej dane sa zdvojnásobil základ dane a o polovicu stúpol výnos dane. Rast výnosu dane z príjmu bol po zavedení rovnej dane trikrát rýchlejší ako napríklad v Čechách. Daňová reforma mala v rovnakom období výrazne pozitívny vplyv aj na znižovanie miery nezamestnanosti, ktorá klesla z 18,2% na 11,1%.

Rovná daň spolu s ďalšími reformami tak výrazne prispela k tomu, že Slovensko mohlo ako druhá postkomunistická krajina prijať euro.

Od roku 2009, kedy veľmi dobre rozbehnutú ekonomiku s dobrými výsledkami a „plnou špajzou“ už mal v rukách Smer, však začala Slovenská ekonomika pod vplyvom začínajúcej hospodárskej krízy a nezodpovedného prístupu brzdiť. Neuvážené a nezodpovedné plánovanie daňových príjmov a nezohľadňovanie všetkých potrebných vplyvov, malo za následok aj postupné zvyšovanie štátneho dlhu, keď štát žil nad pomery a míňal viac, ako si dokázal zarobiť. A tak Smer prišiel s nápadom vlastným ľavicovým stranám – stále väčšiu dieru v štátnom rozpočte zaplátať nie znižovaním výdavkov, ale zvyšovaním daní. Na prvý pohľad účinné, ale zato krátkozraké riešenie.

Ideológia SMERU je v tomto prípade jasná – rovnú daň museli zrušiť stoj, čo stoj a to aj za cenu vzniku nových dlhov, ktoré budú musieť splatiť ďalšie generácie a teda naše deti či vnúčatá. V roku 2013 sme preto mali „vďaka“ Smeru 23%-nú sadzbu dane z príjmov právnických osôb, od roku 2014 zníženú na 22%, „milionársku daň“ pre fyzické osoby a vrátilo sa aj niekoľko rôznych výnimiek, ktoré boli od roku 2004 zrušených. A nezabúdajme napríklad aj na nové odvody z dividend, oslabovanie druhého piliera, daňové licencie či nový socialistický zákonník práce. Výsledkom všetkých týchto faktorov nemôže byť nič iné, len oslabenie daňových príjmov. Pri takomto nastavení systému sa opäť do hry vracia formulka o optimalizovaní daní, kedy rovnako právnické aj fyzické osoby hľadajú cestičky, ako sa plateniu daní vyhnúť.

SDKÚ-DS upozorňovala, že zrušenie rovnej dane bolo veľmi nerozumným krokom, ktorý negatívne ovplyvňuje aj zamestnanosť na Slovensku. SMER sa týmto krokom vydal opačným smerom ako niektoré vyspelé a bohaté krajiny. Už v roku 2013 sa preto SDKÚ-DS pokúsila presadiť návrh na opätovné zníženie dane z príjmov právnických osôb na z 23% na 19%.

V súčasnosti tak má Slovensko daň z príjmov právnických osôb na úrovni 22%, čo je najviac spomedzi krajín v regióne strednej a východnej Európy, či dokonca takých krajín, ako Švédsko, Dánsko či Fínsko. Stratili sme tak jednu z výrazných výhod a tento fakt pôsobí demotivačne rozhodovaní zahraničných investorov, kam umiestniť svoje investície.

SDKÚ-DS preto bude hľadať a realizovať také kroky, ktoré zabezpečia opätovné zatraktívnenie Slovenska v očiach zahraničných investorov a ktorí prinesú na Slovensko nové pracovné miesta.

Nižšie dane
KONTAKTUJTE NÁS
Image verification
NAŠE KONTAKTY

Ústredná kancelária SDKÚ-DS

Šancová 70

811 05 Bratislava

Tel.: +421 915 982 625

Email: sdku-ds@sdku-ds.sk