Na Slovensku dlho prežíval mýtus, že naše školstvo je na vysokej úrovni. Až kým nám medzinárodné porovnania nenastavili zrkadlo. Slovenskí žiaci sa v nich umiestňujú pod priemerom krajín OECD, z roka na rok na nižších priečkach. Ani jedna naša vysoká škola sa ešte neobjavuje medzi top 500 univerzitami vo svete.
Je zrejmé, že so slovenským školstvom treba niečo robiť. Minister školstva Ján Mikolaj po svojom nástupe ohlásil „reformu školstva“. Po roku a pol je výsledkom chaos na školách, preťažení riaditelia a učitelia, žiaci bez učebníc. Slobody pribudlo do vyučovania iba za nechet, zato byrokracie za vagón. Žiaden zásadný obrat nenastal a ani nastať nemôže, pretože čo nezabrzdil školský zákon, účinne zabrzdili štátne vzdelávacie programy. Deti sa naďalej učia kvantá nepodstatných informácií, ktoré si ľahko vedia vyhľadať inde. Vôbec ich však neučíme riešiť a analyzovať problémy, rozumieť čítanému textu, či samostatne si tvoriť a vyjadrovať svoje názory. Hodina trvá povinne 45 minút, predmety sú rozsekané a bez vzájomnej súvislosti. Učiteľ stojí mentorsky pred triedou.
Áno, do škôl sa vďaka eurofondom nakupujú desaťtisíce počítačov, pribúdajú aj iné technológie. No je to asi taký rozdiel, ako keď tabuľku s gríflikom nahradil zošit a pero. Systém vzdelávania ostáva na princípoch školstva z čias Márie Terézie. Naše deti nie sú v porovnaní s deťmi z iných krajín hlúpejšie, hlúpejší je systém, ktorým ich vzdelávame. Ak nám ujde vlak, my neujdeme dôsledkom. Tým najhorším bude nižšia konkurencieschopnosť v tom, čo je už dnes najväčším kapitálom a hnacím motorom úspešných ekonomík – v ľudskej tvorivosti. Škody, spôsobené stagnáciou vo vzdelávaní sú z pohľadu budúcnosti Slovenska ešte vážnejšie ako škody napáchané zbytočnými či predraženými nákupmi u kamarátskych firiem. Týkajú sa totiž perspektív Slovenska a ďalších generácií. Zodpovednosť nielen ministra školstva, ale aj premiéra je v tomto neodškriepiteľná.
Preto pred nami stojí veľká výzva - ako tento stav zvrátiť a premeniť slovenské školstvo na systém, ktorý umožňuje každému žiakovi rozvinúť naplno svoj potenciál. Najväčším hriechom Mikolajovej „reformy“ je to, že zasiala nedôveru a nechuť k zmene. To budeme musieť prelomiť, budeme si musieť získať dôveru učiteľov, rodičov a celej verejnosti a presvedčiť ich, že slovenské školstvo zmenu potrebuje. Musí sa stať moderným vzdelávacím systémom nielen informačnými a komunikačnými technológiami, ale zásadnou zmenou myslenia a prístupu:
- Chceme, aby sa deti neučili v prvom rade menej, ale v prvom rade inak
- Potrebujeme učiteľov detí, nie učiteľov predmetov
- Chceme, aby škola bola priestorom nielen pre vzdelávanie, ale aj pre rozvoj talentu a nadania, priestorom pre sebarealizáciu
S touto ponukou pôjdeme aj do najbližších parlamentných volieb: chceme byť krajinou, ktorá bude mať moderné a konkurencieschopné školstvo na úrovni porovnateľnej s rozvinutými krajinami.
